Choose your language

English (32) Deutsch (22) Español (12) Português (8) Slovak (7) Hungarian (6) Croatian (5) Française (4) Czech (1) Italiano (1) Romanian (1)

Sunday, November 7, 2010

Tradition in Bonsai - Slovakian

Tradition in bonsai
translated by Maros Belan

Mám dvojznačný vzťah k bonsajovej tradícii. Po prvé, je to základ na ktorom všetci staviame. Umenie bonsai ako ho poznáme dnes pochádza z tejto tradície. Pre mnohých je to jediná cesta k bonsai; a nie je pre nich žiadna iná cesta, iba robiť bonsai podľa tradičných postupov.  Tradícii vďačíme za to, že teraz môžeme vidieť bonsai ako jemné umenie ktoré je rozšírené po celom svete.
Ja osobne verím, že každý nadšenec bonsai  sa musí naučiť o tradíciách bonsai tak veľa ako je len možné, je to nenahraditeľné. Myslím si , že to čo sa tiež nazýva „klasickým bonsai“ je to čo skrátka a dobre ukazuje naša tradícia. Existujú tradičné, klasické formy (zvyčajne nazývané štýly) ktoré sa používajú pri tvarovaní stromov v klasickom štýle. Je to štýl tvorby ktorý smeruje k vytvoreniu ideálneho stromu, abstrakcie ktorá nám ukazuje dokonalý strom. Každý tvorca bonsai sa musí naučiť ako tvarovať stromy v tradičnom štýle a s klasickým duchom.
Okrem samotného tvarovania v klasickom štýle existujú v bonsaistike mnohé ďalšie tradície. To sú misky a spôsob sadenia, spôsob vystavovania v tokonome,  so stolíkom, s doplnkovou rastlinou a zvitkom a mnoho ďalších. V duchu ázijskej tradície je absolútne akceptovateľné a očakávané, že ďalší tvorcovia sa pokúšajú kopírovať dobre známe majstrovské dielo a všetky aspekty tradície. Každé odchýlenie od tejto cesty je otázne.
Druhou stranou mince je, že toto jednoducho nie je moja tradícia. Je to Ázijská tradícia, v prevažnej miere Japonská tradícia. Aj keď pre tradície mám ten najväčší rešpekt, tak si kladiem otázku či bonsai v našej časti sveta je o strnulom nasledovaní cudzej tradície. A ak to tak je, tak či potom je to hodné toho aby som tomu venoval svoj čas. Nuž, musím povedať že si vlastne tú otázku už nekladiem, jednoducho to odmietam akceptovať. Ja verím že ázijská tradícia môže byť použitá ako výborný počiatočný bod, a odtiaľ máme my pokračovať. Pokým sa bonsaisti Západného sveta pokúšajú kopírovať japonské vrcholné diela, bonsai vôbec nie je univerzálne umelecká forma. Kopírovanie nie je v našej západnej tradícii považované za umenie. Umelec musí byť kreatívny a to je niečo viac ako kopírovanie. My musíme nájsť naše vlastné cesty, ktoré sa raz možno stanú tradíciou. Jedným z počiatočných bodov je  spochybnenie platnosti základnej filozofie tradičného bonsai – vytvorenie ideálneho stromu. Som si dobre vedomý toho, že ak prestaneme trvať na tom, že bonsai má byť obrazom ideálneho stromu, tak to otvára dvere pre všetky formy nezmyselných a ohavných výtvorov. Tiež som si dobre vedomý toho, že toto poňatie sťažuje situáciu priemernému pestovateľovi bonsai ktorý hľadá pomoc a uistenie. Ale takýto prístup nám prinajmenšom otvára dvere a umožňuje nám tvoriť umenie a nie len kópie. No napriek tomu som presvedčený, že človek musí zachovať hlboký rešpekt voči svojim učiteľom.

Wednesday, November 3, 2010

Stumping Redukčný rez - Slovakian


Redukčný rez
Autor: Walter Pall
translation by Maros Belan
Ak hovoríme o rezaní stromov tak je možné vo všeobecnosti zadefinovať tri typy rezov:
  1. Udržiavací rez: Toto je typ rezu ktorý musí robiť každý počas práce so stromom pravidelne. Robí sa na každom strome, aj na hotových stromoch.
  2. Vývojový rez: Keď je strom vo fáze vývoja často krát potrebuje drastickejšie rezy ktoré menia a zlepšujú celkový dizajn stromu.
  3. Redukčný rez: Ak sa začína pracovať na bonsai zo stromu ktorý rástol voľne v prírode je nutné urobiť jeden alebo viac radikálnych rezov aby sa zadefinoval základ budúceho tvaru stromu.
V tomto článku sa budem venovať redukčnému rezu ktoré sa tiež hovorí „seříznout na pařez“ . Je to drastické zníženie stromu ktorý už chvíľu voľne rástol. Toto je rozhodujúci zásah ktorý robí z bežného stromu budúci bonsai, alebo „materiál“. Týka sa to stromu zo škôlky, vykopaného v záhrade alebo stromu z voľnej prírody. Dokonca aj strom ktorý je pestovaný zo semienka alebo odrezku na to, aby z neho raz bol bonsai, eventuálne potrebuje aspoň raz takýto drastický rez.
Ak sa robí redukčný rez, tak bonsaista pracuje ako sochár ktorý odstraňuje z kusu skaly alebo dreva všetko čo nepotrebuje. Všetko čo po tomto kroku ostane je surovinou na vytvorenie bonsai. Po takomto reze strom necháme rásť voľne nejaký čas. Neskôr bude ďalej tvarovaný vývojovými rezmi ktoré môžu byť tiež mierne drastické. Vo fáze zjemňovania a štruktúry stromu budú prevádzané len menšie vývojové rezy a udržiavacie rezy.
Sú tri spôsoby realizovania drastického rezu aby bol výsledkom použiteľný bonsai:
  1. Necháte strom narásť voľne tak, aby bol trocha vyšší ako je očakávaná výška budúceho bonsai. Potom sa vyformuje koruna. Zvyčajne existujúci vrchol je odstránený úplne a najvyššia vetva sa potiahne nahor tak, aby sa z nej vyformoval nový vrchol. To zabezpečí dobrú konicitu kmeňa v oblasti koruny. Koruna je potom tvarovaná sériou vývojových rezov aby bolo zaistené, že nestratí svoje proporcie. Ozajstným problémom pri tejto metóde je nedostatok konicity kmeňa. Táto vážna chyba sa takmer vôbec nedá odstrániť. Mnoho amatérov má takéto stromy s peknými korunami, ale chabou konicitou kmeňa vo svojej zbierke. Dúfajú, že časom po mnohých rokoch eventuálne vznikne z takého stromu dobrý bonsai. V prípade takýchto stromov je možné pokúsiť sa vytvoriť konicitu kmeňa tým, že necháte niektoré vybrané konáre rásť voľne po dlhú dobu. Tým že tieto konáre budú dodávať veľa energie spôsobia výrazné hrubnutie kmeňa a koreňov pod ich úrovňou. Neskôr je takýto konár možné úplne odstrániť a vytvoriť tak na kmeni veľkú jazvu. Takéto konáre sa nazývajú „obetovacie“ konáre. Ak nie je urobené na strome s malou konicitou nič,tak len zriedkavo sa vyvinie sama od seba.
  2. Druhá metóda sa týka stromov pestovaných zo semienok alebo odrezkov. Tieto sú odrezané na strategickom mieste veľmi skoro. Línia kmeňa potom pokračuje v najvyššie položenej vetve. Takto je možné vytvoriť strom s kmeňom s ostrými uhlami, alebo aj priame ale zužujúce sa kmene pre stromy voľne vzpriamené. Je dobré si uvedomiť, že uhly na línii kmeňa stromu budú stromom počas jeho rastu skorigované a zmiernené. Čo bol na začiatku strom s niekoľkými ohybmi kmeňa sa pravdepodobne časom stane oveľa priamejším len samotným pôsobením rastového mechanizmu stromu. Táto metóda je zdĺhavá, ale efektívna. Je to profesionálna metóda používaná aj vo veľkých bonsajových škôlkach. Nevýhodou je, že stromy budú vyzerať skoro rovnako, budú rovnomerné a často trochu nudné.
  3. Niekedy je možné získať výborný bonsai pomocou tretej metódy. Hľadáte v prírode stromy ktoré už hodnú chvíľu rastú a ktoré sú vhodné na drastický rez. U niektorých vykopaných stromov príroda predurčila pri ich raste to, že drastickým rezom je možné z neho dostať dobrý bonsai s dobrou konicitou kmeňa a dobrou pozíciou vetiev. Niekedy v prípade ihličnanov je možné takouto metódou drastického rezu vytvoriť takmer okamžitý bonsai. Zvyčajne je ale nutné pridať k tomu ešte ďalší dlhý vývoj a proces zjemňovania koruny. V prípade listnatých stromov to zvyčajne trvá mnoho rokov až desaťročí. Takouto metódou je ale možné často získať veľmi zaujímavé a v niektorých prípadoch výnimočné bonsai.
V princípe je možné realizovať drastický rez kmeňa na prakticky akomkoľvek mieste. Je to len otázkou toho čo chce bonsaista rezom dosiahnuť. Samozrejme, že možnosti rezu závisia aj od vlastností rastlinného druhu na ktorom rez aplikujeme. U opadavých listnatých stromov je v mnohých prípadoch možné rez realizovať aj pod úrovňou poslednej vetvy, a to aj v prípade ak nie sú vidieť žiadne puky. Ak existuje vetva v pozícii na vhodnom mieste na kmeni tak, aby v nej mohla pokračovať línia kmeňa, tak je stále potrebné zvážiť použitie tejto možnosti.
Uhol samotného rezu je dôležitý. Zvyčajne bonsaista dostáva odporúčanie realizovať rez šikmo. Šikmý rez sa používa na to, aby sa potlačil dramatický rozdiel medzi priemerom pôvodného kmeňa a nového ťahúňa. Je veľmi dôležité sa rozhodnúť o definitívnej pohľadovke pred prevedením rezu. Zvyčajne pestovateľ nechce vidieť rez z pohľadovej strany, pretože veľmi veľký rez vytvorí nepeknú jazvu alebo dutinu navždy. To bude stále priťahovať pohľad a naznačovať pozorovateľovi umelý zásah na strome. Niekedy ale pestovateľ chce použiť veľkú dutinu na strome ako súčasť dizajnu listnatého stromu. V takom prípade môže byť dutina kľudne aj z pohľadovej strany. Ihličnany sa vo väčšine prípadov navrhujú a tvarujú aj s použitím mŕtveho dreva. Takže v prípade ihličnanov drastický rez môže často byť výhodne použitý tak, aby bol v súlade s celkovým dizajnom stromu. Potom sa pohľadovka vyberie podľa nebari, línie kmeňa a pozície vetiev na strome, ak tam nejaké sú. Dodatočne sa potom pohľadovka môže mierne upraviť podľa polohy veľkého redukčného rezu.
Každopádne okamžitý diagonálny rez má vážne nevýhody. Ak prvý takýto drastický rez je urobený na strome diagonálne okamžite, tak sa často stáva, že podstatná časť kmeňa odumrie. Rez na listnatých stromoch a na tých ihličananoch kde nie je plánovaný vrcholový jin je dobré viesť horizontálne a potom je dobré strom nechať urobiť si svoju dizajnérsku robotu. Časť kmeňa odumrie, nejaké nové výhony narastú. Po niekoľkých mesiacoch alebo počas nasledujúceho vegetačného obdobia pestovateľ vidí čo urobil strom a definitívne urobí šikmý rez. V tom momente by pestovateľ mal vziať do úvahy výhony, ktoré strom vyhnal a kalus ktorý doteraz vytvoril. Táto metóda má aj ďalšiu výhodu. Strom vytvorením veľkého množstva silných výhonov generuje veľa energie a tým pomáha zavaľovať kalusom ranu oveľa rýchlejšie.
V prípade ihličnanov je oveľa jednoduchšie urobiť drastický rez a okamžite dosiahnuť dobrý výsledok na rozdiel od listnáčov. Je samozrejme veľmi dôležité uistiť sa, že po reze ostane na strome dostatok ihličia. Zvyčajne má pestovateľ tendenciu vytvoriť vrcholový jin z časti pôvodného kmeňa. V takom prípade miesto na kmeni na ktorom chcem viesť rez môže byť aj z pohľadovej strany. Strom s vrcholovým jinom by mal stále mať nejaké ďalšie mŕtve drevo v iných partiách stromu a tým zabezpečiť prirodzený vzhľad.
Výška miesta v ktorom realizujeme rez závisí od vášho cieľa a okolností. S výnimkou literátskeho štýlu sa zvyčajne od bonsai očakáva skôr hrubý kmeň v pomere k výške stromu. Je dobré vedieť aká bude budúca finálne výška bonsai. Tá samozrejme nie je taká istá ako výška rezu. Rast koruny je potrebné pridať k výške zrezaného stromu. Dobré proporcie pre bonsai sú pomer 1:6 hrúbky kmeňa k finálnej výške stromu. Preto prvý rez je možné viesť vo výške ktorá je troj až päťnásobkom hrúbky kmeňa. Pestovateľ by tomuto kroku mal venovať dostatok času a dobre si tento krok premyslieť pretože toto je najkritickejší krok pri tvarovaní stromu v jeho živote. Nákres s uvedenými rozmermi môže pri tomto kroku pomôcť. Vziať kus látky alebo papiera a prekryť časť stromu ktorá bude odstránená je dobrý krok na to, aby bolo možné odhadnúť výsledný efekt. Mimochodom, amatéri zvyčajne režú príliš vysoko. To znamená, že musia žiť so zlými proporciami stromu navždy alebo správny rez je na strome vykonaný opäť niekedy neskôr.
Extrémnym prípadom redukcie by bolo umiestniť rez vodorovne priamo nad povrchovými koreňmi. Toto je možné urobiť len s tými druhmi listnatých stromov ktoré sú známe tým že výhony rašia veľmi dobre. Ak bol stom pred rezom zdravý, tak sa na okraji rezu vytvorí mnoho výhonov. Tieto výhony je možné neskôr tvarovať a vytvoriť bonsai v štýle viackmeň alebo trs. Keďže v takomto prípade sú výhony rovnakého veku majú aj približne rovnakú hrúbku. Pestovateľ si musí byť vedomý toho, že niektoré z vybraných kmeňov sa môžu vyvíjať lepšie ako ostatné a tým sa môžu stať viditeľne hrubšími.
Veľké rany na stromoch sa zakrývali okamžite tmelom na rany. Teraz sú často ponechané tak ako sú, pretože tmelenie rán nepomáha a dokonca môže niekedy škodiť. Je dobré ak je rana vystavená pôsobeniu priameho slnka pretože tak sa rýchlejšie zahojí. Najmenej jedna vetva nad samotnou ranou by sa mala nechať voľne rásť po nejakú dobu. To zabezpečí dostatočný tok energie smerom dole na vytvorenie kalusu ktorý zavalí ranu.
Ak pestovateľ začal pri tvarovaní horizontálnym rezom pokračuje neskôr šikmým rezom po narašení výhonov. Rez v blízkosti vrcholového puku alebo výhonu by mal byť prevedený v najaktívnejšom období neskorej jari alebo skorého leta. Vo všetkých ostatných obdobiach roka puk alebo výhon zamýšľaný ako nový ťahúň môže ľahko vyschnúť. Z toho dôvodu sa rez umiestňuje tak, že sa zanechá pahýľ ktorý sa nechá vyschnúť a bude odstránený čelnými kliešťami v ďalšom vegetačnom období bližšie k živému výhonu. Avšak v prípade mnohých druhov listnatých stromov nie ja až takáto opatrnosť potrebná. Zvlášť to platí v prípade mladších stromov. Nový výhon sa často objaví ak starší vyschne. Je celkom dobre možné dobre premyslený postup tvarovania budúceho stromu je zničený a pestovateľ musí začať pracovať s novým vrcholom ktorý je nižšie ako pôvodne plánovaný. To ale môže byť často výhodou!
Väčšinou pri realizovaní redukčného rezu je potrebné odstrániť aj nejaké hrubšie vetvy stromu. V prípade neistoty čo odstrániť a čo nechať snažte sa odstraňovať vetvy vo vnútorných oblúkoch kmeňa. Vetvy je potrené skracovať na miestach kde postranná vetvička s peknou líniou môže prevziať vedenie vetvy. Ak sa vetva v jednom bode delí na ďalšie tri vetvičky, tak je takmer vždy dobrý nápad odstrániť strednú a ďalej pracovať so zvyšnými dvomi. V nižších partiách koruny hrubšie konáre ponechávame zatiaľ čo vo vyšších partiách hrubšie odstránime a tenšie sú vybrané pre budúce tvarovanie.
Po odstránení vrcholu a hrubých konárov by strom mal byť dobre nahnojený. Zostávajúce konáre a nové výhony sa nechajú rásť voľne počas jednej sezóny. To umožní ranám oveľa rýchlejšie sa zahojiť a zmena priemeru pôvodného kmeňa voči novému vrcholu sa rastom zredukuje.
Po prvom reze, ktorý bol vedený tak nízko ako to bolo možné, strom necháme rásť voľne počas celého vegetačného obdobia. Ďalší rez ktorý bude urobený by sa mal viesť opäť čo najnižšie. Zvyčajne je to výhodné umiestniť tento druhý rez na opačnej strane stromu ako prvý rez. Takýmto spôsobom je možné pestovať bonsai z mladých ihličnanov pokiaľ pestovateľ dáva pozor na to, aby na stromčeku ostalo dostatok zelene a pukov po realizovaní rezu.
Nie je absolútne nevyhnutné plánovať presne ako sa dizajn stromu eventuálne vyvinie. Pestovateľ jednoducho urobí rez na strome nízko a dá stromu šancu voľne rásť. V ďalších rokoch je potom strom rezaný ako živý plot, len na dosiahnutie siluety, nie na tvorenie štruktúry. Potom po niekoľkých sezónach je strom vykopaný a práca na ňom začína odtiaľ a pestovateľ si vyberá najlepšiu z možností ktoré sa vyvinuli. To je v podstate to čo robí matka príroda keď sú stromy v divočine obhrýzané zverou. Zver drasticky „reže“ stromčeky takmer výlučne počas skorej jari a opakuje to každý rok. Po mnohých rokoch sa takto vyvinú veľmi zaujímavé malé stromy, ktoré majú dobré rozvetvenie a najzaujímavejšie možnosti tvarovania. Zvieratá určite nechcú vytvoriť bonsai, oni len obhrýzajú. Takto voľne vznikajú oveľa zaujímavejšie formy ako keby pestovateľ dlho rozmýšľal o každom reze.
Ak stromy majú slabé korene a boli presádzané alebo zasadené do záhonu, nie je to často dobrý nápad hneď strom drasticky zrezať. V takom prípade je lepšie nechať strom aby sa spamätal a najprv vytvoril dobrú koreňovú sústavu. Strom so slabými koreňmi nemusí otvoriť všetky puky. Niektoré puky by mohli vyschnúť a rovnako aj niektoré výhony ktoré sa objavia môžu neskôr uschnúť. Strom môže otvoriť a vyvinúť len toľko pukov koľko sú korene schopné podporovať. Z toho dôvodu je strom nechaný bez zásahov po dobu jedného roka a keď sa vyvinuli korene je možné pristúpiť k radikálnemu rezu.
Ak pestovateľ chce vypestovať veľmi hrubý kmeň na strome, tak je lepšie čakať niekoľko rokov. Stromy pestované na záhone môžu byť kľudne vysoké aj niekoľko metrov pred radikálnym rezom. Ak napríklad chceme dosiahnuť priemer kmeňa 10cm u hotového bonsai, tak pestovaný strom v čase radikálneho redukčného rezu by mal mať už priemer kmeňa okolo 7cm.
Redukčné rezy pokračujú kým nedôjde zahojeniu veľkých rán na strome a hlavná štruktúra kostrových vetiev stromu nie je hotová. Iba vtedy prichádza ten čas zasadiť ten strom do relatívne malej misky. Od toho momentu strom bude rásť len veľmi pomaly. V tom momente začína fáza rozvoja a zjemňovania štruktúry stromu.
Pestovateľ by si mal uvedomiť, že v priebehu dlhého životného cyklu vývoja bonsai materiálu dochádza aj k vývoju samotného bonsaistu. Na začiatku bonsaista zvyčajne túži tvoriť stromy s čistým rezom, „pekné stromčeky“. Po niekoľkých rokoch sa to ale stáva pre pestovateľa nudným, pretože všetky stromy vyzerajú podobne –ako „bonsai vykrajované formou na koláčiky“. Pestovateľ sa začne zaujímať o nové a zaujímavejšie tvary východzieho materiálu. V tomto momente sú stromy ktoré boli začaté pred pár rokmi pripravené na zdokonaľovanie a zjemňovanie. Na nešťastie v tomto momente tieto stromy sú príliš nudné pre už vtedy rozvinutého bonsaistu. To je dôvod prečo by pestovateľ mal pripravovať materiál ktorý sa mu v súčasnosti zdá byť príliš náročný.

Sunday, October 24, 2010

Pot Selection: Integrating Artistic Design Principles to Achieve a Balanced Bonsai by Rob Addonizio

Rob has published this recently in the newsletter of Bonsai Society of Florida and has given permission to publish it here. Thank you Rob!

Pot Selection: Integrating Artistic Design Principles to Achieve a Balanced Bonsai
by Rob Addonizio



As an artist, bonsai potter, and someone who has destroyed his share of pots and trees in the last 16 years, I have a unique perspective of the art of bonsai. Within these pages I discuss my own personal quest: To inspire others to create the quintessential artistic representation of tree and tray. Or at least, learn something interesting about art along the way!

An effective container is to bonsai as an effective frame is to a painting. The best choice should complete the composition and balance all of its elements. Naturally, the horticultural needs of a tree always come first. That being said, if selected wisely and objectively, the pot can be used to help manipulate the elements and better communicate the artist’s personal vision. The design elements that I have chosen to explore in this article include proportion, contrast, negative space, line and color. Using photographs from Walter Pall, a world-renowned bonsai artist, I will attempt to shed light on these few basic principles.

Proportion

When selecting a container for aesthetic purposes, the proportion of a tree to its container will make a big impact on visual balance. If the pot appears too big, the tree may seem weak. Conversely, the same is true. A container that appears to be small gives the main subject too much visual importance, thus rendering it out of balance. Here are two photographs of the same tree:





Figure 1.





Figure 2.

Both containers are a traditional style for a maple tree. They are both relatively shallow and serve to help the trunk and nebari gain visual attention. Now observe the difference between the two containers in terms of balance. The tree in Figure 1 has foliage that overpowers the design. The shallow container becomes ineffective and the trunk becomes lost under the top-heavy crown of the tree. Akin to wearing an undersized pair of spandex shorts, the small pot is too small in proportion of the rest of the design. (Okay, a bit much, but you get the point!) The same tree in Figure 2 appears better proportioned with a better pot and a small change in the foliage. The top lip of the pot provides an oval frame around the soil line, giving emphasis to the trunk and its base. Similarly the outside curve of the pot helps to validate a sense of great strength that is visually apparent in the trunk and base. Both tree and container are effectively combined to give the viewer a sense of balance. Thus proportion should always be considered when designing a balanced bonsai.


Contrast

Another concept to consider when selecting a pot is the principle of contrast. In two-dimensional art, when an artist wants to emphasize a particular part of a design, he can make that element appear different by using the elements that surround it: Light vs. dark, static vs. dynamic, small shapes vs. large shapes. When choosing a container for bonsai, the stylist can push and pull different design aspects as well, such as smooth or textured trunks, cool or warm colors, masculine or feminine features. If carefully selected, the pot can effectively highlight a feature to better balance the composition. Figure 3 has a prime example of the effective use of contrast.





Figure 3

The pot serves to offset a masculine feature of the trunk. This composition is mainly feminine with a masculine feature in the fissured bark. Highly regarded in bonsai, fissured bark can evoke a sense of age and character, two features typically seen in more masculine designs. Not letting this beautiful feature dominate, the artist achieves balance with the use of a classically shaped feminine pot. The purse-shaped container, with its feminine quality, has curved lines and a top lip that frames the soil line and tree base. It is this quality that is used to contrast the textured trunk. The pot also has a side profile that unifies with the shape of the trunk. These points effectively contrast the visual weight of the textured trunk, making it more balanced in the composition.

Negative Space

Negative space is the space that exists between objects. Like the empty space between the handle of a mug or the shape that is revealed when viewing the profile of a vase, negative space is just as important as the object that it reveals. When used strategically in bonsai, it can enhance the relationship between tree and container.





Figure 4

The pine shown in Figure 4 is cradled in a primitive, hand-formed crescent. Notice the jagged edges that are visible in both the left and right sides of the photo. This is well placed to mirror the lower outline of needles in the crown. In the well-suited container and the foliage above it, the negative space unifies relationship between both. The dark background serves to illuminate the negative space around these elements.

Line

In mathematical terms, a line is straight, one dimensional, and contains an infinite number of points. In artistic terminology, the element known as line can be represented in various ways, including curved, wide, broken, straight, or freehand. (Don’t try explaining this definition to a math teacher, namely my wife!) In addition, lines can merely be implied by a series of points that the eye will connect naturally. In bonsai, line can be used in a container to relate the pot to the tree.






Figure 5

In Figure 5, both the tree and the container have lines. This beautiful twin trunk sits in a dish container, which has the remnants of a rim - a broken line. Such a line gives visual interest, at least more than one that just moves straight. The viewer notices the rhythm of the broken line and is drawn to it. The line in the intentionally broken edge of the container gives visual impact and even complements the strong trunk lines. This serves to balance the very strong lines of the two trunks. It is this integration of line in both pot and tree that moves the viewer’s eye. The journey begins at the apex going down the trunks, to the front of the container, follows the jagged edge, and then back up the trunks and out of the composition. Next time a line appears dominant in a design, try heightening its impact with an integrated container.


Color

A final, and perhaps the most important aspect to consider within a composition, is that of color. A powerful force in the visual arts, color can be used for many purposes. Color can communicate mood, harmony and balance. The use of color is entrenched in art; without a trained eye it can be very overwhelming to use at first. The basic rule of thumb in pot selection is to use color to highlight a particular feature, such as the crimson highlights in a satsuki, or the pale green undertones in the bark of a buttonwood. Now I am going to use my background of color theory to show how color can correct a sense of imbalance in a design. Unfortunately, this article is printed in black and white. It will be challenging to explain color principles without being able to use colored examples, but I am up to the task. You, my consummate reader, must use your awesome powers of imagination to envision the glorious representation of color provided in Figure 6. Here we go!





Figure 6

The tree sits in a light sienna and cream-colored pot, which complements the color of the foliage. The glazed container completes a magnificent example of an asymmetrical composition. At first glance, this conifer appears to be leaning over. The foliage is predominantly located on the right side of the tree, the same side that the trunk is curving towards. On the lower half of the pot is a thin triangle revealing unglazed ceramic brown-grey clay.
A second, more thorough assessment of the entire composition illuminates Pall’s vision of a tree perfectly balanced yet poised with a bit of tension. The curving trunk and hanging foliage are held up by the strategic use of color on the pot. The wedge created by the unglazed portion gives visual weight, assisting to pick up the tree from its downward trend. In this case the lack of color props up the tree and balances it, while the trunk and foliage bring it back down. What a stunner!


To wrap things up, I would like to conclude with the following: If carefully created, bonsai can become art. Choose a container that balances your composition. Find a detail to embellish, a line to incorporate, or a color aspect to bring forward. Use the five design principles explored to shape your own vision.  Create your own masterpiece.

Credits

All trees and photographs copyright Walter Pall

Potters:

Fig. 1 Tokoname (Japan)

Fig. 2 Petra Tomlinson (UK)

Fig. 3 Korean

Fig. 4 William Vlaanderen (Netherlands)

Fig. 5 Isabelia (Slovakia)

Fig. 6  Gordon Duffet (UK)



Rob Addonizio
lives in Lake Helen, Florida, with his wife and two sons and is the owner of Taiko Earth Pottery. He makes traditional and custom hand built containers for bonsai. He is an active member of both the KAWA club and Central Florida Bonsai.

Tuesday, September 28, 2010

The Naturalistic Bonsai Style - Czech

Naturalistická Borovica lesná (Autor: Walter Pall)
20.12.2009

Už niekoľko rokov prebieha medzi bonsajistami diskusia, hlavne na internete, o „naturalistických“ bonsai. Kedykoľvek sa táto téma objaví, fóra ožijú. Táto téma má tendenciu polarizovať. Je to sčasti preto, že je to protikladom voči modernému, abstraktnému tvarovaniu bonsai, ale to samotné na vytvorenie toľkých protichodných reakcií nestačí. Jedným s dôvodov je jednoducho ten, že tento koncept je mnohými nepochopený. 


Tento smer má mnoho nasledovateľov po celom svete.  Je o mne všeobecne známe, že som zástanca tohto smerovania v bonsai, ale ja nie som ten, kto ho vynašiel. Ja som si pri pozorovaní bonsai došiel k záveru (ku ktorému došlo aj mnoho iných ľudí), že príliš mnoho bonsai vyzerá ako bonsai a nie ako by stromy normálne vyzerali. Videl som v tvarovaní bonsai trend smerujúci čoraz viac k vycibreniu a prepracovaniu stromov, čo často vedie k úplnému odstráneniu prirodzeného charakteru stromu. Zistil som, že príliš mnoho bonsai vyzerá umelo, ako by boli urobené z plastu a nie akoby tak prirodzene narástli. Ruka človeka je jasne viditeľná. Zároveň veľmi veľa bonsai sa podobá navzájom, pretože boli všetky vytvorené podľa rovnakého vzoru. V prírode je nekonečné množstvo vzorov podľa ktorých stromy rastú.

Takže aký je vlastne tento koncept? Vychádza z toho, čo mnoho krát opakoval John Naka: „nesnažte sa aby Váš strom vyzeral ako bonsai, radšej sa pokúste dosiahnuť to aby Váš bonsai vyzeral ako stom“. To je ono. Nič viac, nič menej. Takže ako máte zistiť ako vyzerajú stromy a ako vyzerajú bonsai? Je v tom nejaký rozdiel? Nuž, prestaňte sa pozerať na bonsai a začnite sa pozerať na reálne stromy v prírode. Je to tak jednoduché. Je potrebné byť génius aby na to človek prišiel? No, človek by si myslel, že každý to okamžite pochopí. Nepochopí. Je v tom viac nedorozumení, ako by ste si vedeli predstaviť. Hlavnou príčinou je spôsob, akým sa teória bonsai vyučuje a vyučovala. Učili nás ako urobiť BONSAI. Naturalistický štýl je voči tomu v protiklade a preto je v očiach priemerných študentov chybný. A rovnako je považovaný za chybný aj u bonsai fundamentalistov. Najpamätnejšiu poznámku akú si k tomu pamätám je „bonsai nemá NIČ SPLOČNÉ s reálnymi stromami!“. Naozaj? Tak tomu sa dá len ťažko uveriť. Ale ako niekto vidí ako je vytvarovaných väčšina bonsai tak tento výrok sa dá pochopiť. „Maľovanie ľudí nemá NIČ SPOLOČNÉ s reálnymi ľuďmi“ – čo poviete na takýto výrok?

Tak teda aký je rozdiel medzi reálnym stromom a bežným bonsai? Reálne stromy nemajú trojuholníkový tvar s výnimkou mladých smrekov, smrekovcov alebo sekvojí. Reálne stromy, keď sú staré nemajú všetky vetvy horizontálne, na ihličnanoch sú väčšinou ohýnajú smerom dole a na listnáčoch smerujú najprv hore a až potom smerom dole. Reálne stromy zvyčajne nemajú veľké negatívne priestory medzi všetkými konármi, kde „môžu vtáci prelietať“. Na reálnych stromoch môžu byť negatívne priestory v korune, ale skôr je to tak, že vtáci môžu vletieť dnu do koruny, ako by ňou mali prelietať. Reálne stromy nie vždy majú hlavnú vetvu, ktorá je najspodnejšia. Reálne stromy nemajú jasne definovanú pohľadovú stranu, majú viacero dobrých strán. Ak na reálnom strome existuje jedna dobrá strana, tak má väčšinou vetvy od vrchu po spodok, strom nie je otvorený. Na reálnych stromoch konáre nie sú rozložené veľmi pekne. Toto sú hlavné rozdiely, ale existujú aj ďalšie.

Tradičný bonsai je ideálny, je abstraktný. Naturalistický bonsai je realistický, čo je opakom abstraktného. Ale nikdy nie je úplne realistický. Je tam stále istá miera abstrakcie. Ale nikdy to nie je v takej miere, ako u moderných bonsai, ktoré sú veľmi učesané, veľmi upravené, veľmi „ulízané“ a často vyzerajú takmer nereálne. Určite vyzerajú, ako by ich vytvorila ruka človeka a nie samotná príroda. Naturalistické bonsai je v protiklade voči tomuto trendu, ktorý podľa môjho názoru zašiel príliš ďaleko.

Príliš mnoho ľudí si myslí, že to pochopili a nechávajú prírodu, aby tvarovala ich stromy v miskách. Myslia si, že naturalistické tvarovanie je o tom, strom nechať rásť a upraviť len tu a tam. Volá sa to naturalistický štýl práve preto, že nie je prirodzený. Trik je v tom nenechať strom len tak, aby ho natvarovala matka príroda. Toto vytvára materiál na bonsai. „Naturalistický“ znamená, že konečný výsledok, hotový strom v miske, budí dojem dôstojného prirodzeného stromu, ktorého sa ľudská ruka nikdy nedotkla. Nezáleží na tom, ako sa tento cieľ dosiahne. Takmer vo všetkých prípadoch je tento cieľ dosahovaný za pomoci veľmi „neprirodzených“ metód – nie však pôsobením prírody.

Výraz naturalistický bonsai nemá nič spoločné s metódou, ale len s výsledkom. Pristrihnúť a nechať rásť, nikdy nepoužiť drôt, to je stará metóda tvorby bonsai. Mnoho ľudí si myslí, že toto je naturalistický bonsai štýl. A to nie je, ale môže byť. Živé ploty sa vytvárajú metódou „ostrihať a nechať rásť“, a výsledok sa dá len ťažko nazvať naturalistický tvar. Mnoho ľudí si myslí, že to je o nepoužívaní drôtu. Nuž, pozrite sa napríklad sem. Každá jedna vetvička bola nadrôtovaná. Trik ale je, že na konci pri pohľade na výsledok to nie je viditeľné. Výsledný efekt je ten, že strom vyzerá tak, ako by takto narástol sám od seba. Naozaj každý jeden detail na tejto borovici bol „vyrobený“, „vytvorený“, umelcom. Ja drôtujem všetky moje bonsai počas úvodných tvarovaní veľmi dôsledne, dokonca aj listnáče. Tvarujem každú jednu vetvu a vetvičku, obvykle 100% konárov. Po niekoľkých rokoch to ale nesmie byť poznať. Strom musí vyzerať ako by sa ho ľudská ruka nikdy nedotkla. A to je ťažká práca dostať sa až do takejto fázy.

 „Naturalistický“ nie je výhovorkou pre lenivých ľudí, to nie je o stromoch, ktoré vyzerajú zanedbane, nie je to žiadna skratka. Ja osobne si myslím, čo sa náročnosti na prácu týka, tak je to štýl ešte náročnejší ako tradičné tvarovanie. Nie je to o tom vrátiť sa do čias, keď bonsai boli menej učesané, keď bonsai vyzerali divoko a neskrotne.

Naturalistický štýl tvarovania je jednoducho jednou z možností, ako tvarovať bonsai. Je to úplne v priadku, ak niekto nemá rád celý tento myšlienkový smer, alebo výsledok tu prezentovaný. Je to akceptovateľný názor, ak si niekto myslí, že na tomto príklade sa nepodarilo dosiahnuť stanovený cieľ. Ale znamená to, že cieľ bol nesprávny? Je úplne v poriadku, ak niekto povie, že pochopil celý koncept, ale rozhodol sa pokračovať v tvarovaní stromov osvedčeným tradičným spôsobom. Toto je myslené len ako ukážka kam sa môžete uberať pri tvarovaní bonsai. Nikomu nevravím akou cestou sa má uberať Váš spôsob tvarovania stromov,  že máte odteraz pracovať na tvarovaní stromov len naturalisticky. Rovnako nie je potrebné zmeniť celý spôsob tvarovania úplne a radikálne. Je možné začať tvarovať Vaše stromy odteraz len o trochu prirodzenejším, naturalistickejším spôsobom. Tak isto sa je možné rozhodnúť podľa toho, čo Vám hovorí materiál na ktorom pracujete. V protiklade voči tomu, čo si asi mnohí myslia, ja osobne robím mnoho tradične tvarovaných bonsai a tak isto mnoho moderne tvarovaných. A to preto, že materiál mi hovorí, že by to tak mohlo byť najlepšie.         

Každopádne si myslím, že spôsob naturalistického tvarovania vytvoril ďalšiu možnosť, ako stromy tvarovať a tým robí umenie bonsai zaujímavejším a vytvára oveľa viac možností. A to môže byť lepšia zábava, ako vyrobiť ďalší rovnaký bonsai.



Fotografie:





1. 1995: Táto borovica bola vykopaná na jar 1988 v Nemecku v okolí Berlína z polí s pôdou z čistého piesku. Najprv bola zasadená do zeme na 5 rokov. Potom bola v roku 1993 zasadená do tejto nádoby. Substrát bol veľmi hrubý a veľmi dobre priepustný a vzdušný. S pomocou veľkého množstva vody a agresívneho systému hnojenia sa strom dostal do veľmi dobrej kondície, ako je možné vidieť z fotografie. Po takejto fáze je nutné byť opatrný, lebo strom bude rásť veľmi rýchlo a stratí charakter. V tejto fáze je príliš skoro na tvarovanie. Vetvy sú príliš dlhé a zelený obrast majú len na koncoch. Ale vďaka životaschopnosti stromu sa teraz môžu skrátiť príliš dlhé vetvy a zabezpečiť, aby vnútorne puky mali dobré podmienky na rast.

O rok sú vetvy oveľa kratšie a zelený obrast je oveľa bližšie ku kmeňu. Jednou z najväčších nevýhod vykopávaných borovíc je nedostatok zelenej hmoty blízko pri kmeni. Trvá to mnoho rokov kým sa podarí obrast dostať bližšie ku kmeňu. Väčšine ľudí by tento strom už začala tvarovať. To by bol ale omyl. Nadrôtovaný strom by rástol oveľa pomalšie. Najprv je nutné dôkladne materiál pripraviť a potom je možné agresívne tvarovanie. Čas o ktorý prídete počas čakania na to, kým je strom dôkladne pripravený doženiete neskôr. Väčšina vykopaných stromov je tvarovaných príliš skoro. Aj keby sa rozhodlo, že tento strom sa bude okamžite v tejto fáze vývoja tvarovať, koruna by aj tak bola príliš široká.







2. 1997: Po ďalšom roku silného rastu je teraz čas na prvé vážnejšie tvarovanie. Ihličie je teraz oveľa kratšie, preto že strom má viac obrastu a staré ihličie bolo v zime pretrhané. Teraz je obrast veľmi dobre vyvážený a štruktúra stromu je výborne viditeľná. V tomto bode vývoja borovica už čiastočne vyzerá, ako veľká reálna borovica v prírode. Niekto by sa už v tomto bode rozhodol, že to je bonsai v naturalistickom štýle a zasadil ho do dôstojnej misky, bez ďalšieho drôtovania a tvarovania. Ale to by pri najlepšom bolo naivné umenie a priemerný bonsai. Určite by to nebol bonsai v naturalistickom štýle, ale bol by to prírodný bonsai, čo nie je vôbec to isté. Ja to v tejto fáze volám dobrý materiál pre bonsai. Sú tam nejaké vetvy, ktoré musia byť odstránené.  Ako sa to pri vykopaných boroviciach často stáva, viac vetiev vyrastá na jednej úrovni. To vytvára zmätok a príliš mnoho situácií s vetvami v praslene. Zatiaľ čo by bolo samozrejme prirodzené ich nechať, nebolo by to z umeleckého hľadiska najlepšie riešenie. Hovoríme tomu naturalistické preto, že to nenechávame na  prírodu.

Boli vybrané vetvy, ktoré budú tvoriť budúcu štruktúru. Ostatné boli odstránené blízko pri kmeni. V hornej časti koruny boli vytvorené dlhšie jiny. Nebol by to najlepší nápad nechať príliš mnoho jinov, zvlášť nie v dolnej časti stromu. V prírode by spodné konáre odumreli veľmi dávno a mŕtve drevo by tam už teda nebolo. V hornej časti koruny by naopak bolo celkom možné, aby tam ostalo nejaké mŕtve drevo. Zvyšné vetvy v spodnej časti vyzerajú, že majú dosť obrastu. Nuž, nemajú ale s dobrou starostlivosťou sa to dá dopestovať. Trik je oslabiť vrchnú časť stromu v budúcnosti a posilniť tak spodnejšiu časť, ktorá bude rásť výraznejšie.    

Výsledok po celodennej práci vyzerá dobre, ale nie príliš vzrušujúco. Nuž, sme pokazený z bonsai demonštrácií a očakávame majstrovský kúsok okamžite po prvom tvarovaní. Je to tak často ukazované na pódiách a NIE je to niečo, čo by sa malo reálne robiť. Je to úplne v poriadku urobiť niečo také, čo niekomu pripadá mierne patetické. Nie je dôležité ako strom vyzerá okamžite po tvarovaní. Čo sa ráta je, či bol zo stromu vyťažený všetok potenciál a to je možné oceniť až o takých päť rokov. Teraz by bolo veľkým omylom okamžite strom presadiť. Najmenej jedna celá vegetačná perióda musí uplynúť medzi takýmto tvarovaním a presádzaním. Pozrite sa dobre na to, že každá jedna vetva a vetvička bola nadrôtované! Toto je dôležité pozorovanie u bonsai, ktoré je možné eventuálne volať „naturalistický“. Samotný štýl nevypovedá nič o použitých metódach. Metóda je veľmi dôkladná, kompletné nadrôtovanie. Očakávaný efekt je, aby strom vyzeral ako prirodzený strom, ktorého sa ľudská ruka vôbec nedotkla. V tomto bode je koruna stále dosť široká. Hlavným dôvodom je dĺžka toho, čo sa zdá byť hlavnou vetvou ale v podstate sú to dve vetvy dokopy. Pri moderných štýloch tvarovanie je bežné dostať každý konár dole drasticky a tým vytvoriť užšiu korunu. V tomto prípade to nie je reálne využiteľné. Konár by sa takmer dotkol pôdy. Nuž, niekto by sa toho konára zbavil hneď na začiatku, ako to aj tak bolo urobené niekoľko rokov neskôr.



 

3. 2000: Počas neskorej jari roku 1999 bola borovica zasadená do tejto misky, ktorá  je trocha veľká, ale je dobrá pre ďalší rozvoj. Strom bol zalievaný a hnojený agresívne a teraz vyzerá veľmi vitálne. Ihlice sú trocha dlhšie vďaka tomuto postupu, ale to je v tejto prechodnej fáze vývoja v poriadku. Je veľmi dôležité, aby mohli spodné konáre rásť zatiaľ čo vrch koruny je držaný pozadu. Už teraz borovica vyzerá celkom dobre. Štýlom je to skôr tradičný strom. Strom sa v tom čase páčil väčšine ľudí, ktorý ho videli. Ale spodné konáre musia narásť, zhrubnúť a musia získať lepšie proporcie. Hlavný nedostatok je, že koruna je príliš široká. To je spôsobené hlavne spodným konárom na pravej strane.





4. 2002: Teraz je strom naozaj prerastený. Vyzerá tak, ako by bol zanedbaný. Ale strom bol len podporovaný intenzívnym zalievaním a hnojením k tomu, aby bol schopný dostať obrast ešte bližšie ku kmeňu. Na spodných konároch a v korune sa vytvorilo množstvo nových pukov. Teraz môžeme dôkladne aplikovať spätný rez a urobiť strom oveľa štíhlejší. Je zatiaľ príliš široký na elegantnú Borovicu lesnú. A Borovica lesná zriedkavo vyzerá ako tučný silný moderný bonsai. Má zvyčajne oveľa viac talentu na to, byť elegantným stromom. Zvlášť spodný konár na pravej strane, hlavný konár, je príliš dlhý a má obrast len takmer na koncoch. Z fotografie sa zdá byť hustý, ale je to len tvarovací trik. Z dlhodobého hľadiska tu budeme musieť urobiť rozhodnutie. Takže teraz sme na rázcestí, kde sa musíme rozhodnúť o budúcnosti tohto bonsai. Stále je celkom možné vrátiť sa späť k skôr tradičnému štýlu s tým rozdielom, že je teraz strom viac prepracovaný. Alebo sa z neho môže stať naturalistický bonsai. Takže ako bude vyzerať?





5. Človek sa musí pozerať skôr po reálnych stromoch, ako na bonsai aby dostal nejaké nápady na tvarovanie. Ale nie po hoci akých reálnych stromoch. Musia to byť výrazné stromy. Tu môžete vidieť fotografiu Borovice lesnej v prírode, ktorú odfotil môj priateľ Machael Tigges vo Fínsku. Väčšina ľudí by súhlasila, že je to výnimočný strom. Môže byť teda použitý ako vzor pre bonsai? V tom čase som sa túto otázku opýtal na internetovom fóre. Odpoveď bolo jednohlasné NIE! Kompetentní mi dali zabrať a často prekročili hranicu a útočili na mňa. Prečo vlastne? Nie je to dobre vyzerajúci strom? To určite je, ale nevyzerá vôbec ako bonsai! OK, v čom je rozdiel? Nemá vôbec trojuholníkovú korunu, je skôr oblého tvaru a jej ťažisko je viac hore. Nemá horizontálne konáre a určite nemá vrstvy koruny s negatívnymi priestormi medzi nimi, aby cez ne mohli prelietať vtáci. Vtáci snáď môžu vletieť do vnútra koruny. Nemá jeden hlavný konár, ktorý by dominoval korune. Vôbec nemá tie pekné upravené obláčiky koruny, vyzerá skôr neupravene. Kmeň má dobrú konicitu ale nebari nie je viditeľné. No to sa dá zmeniť. Takže je to škaredý strom? Nie, je to nádherný strom, bol by škaredý len ak by bol bonsai. To naozaj? Nehovoril John Naka niečo v tom zmysle: „nesnažte sa aby Váš strom vyzeral ako bonsai, radšej sa pokúste dosiahnuť to aby Váš bonsai vyzeral ako stom“? Nuž, tu je dobre vyzerajúci strom a mali by sme sa aspoň pokúsiť dostať trochu toho pocitu do bonsai. A jednou z ciest, ako sa to dá dosiahnuť je dostať aspoň niektorá vlastnosti toho stromu do bonsai. Nuž, určite ma ukrižujú.





6. 2002: Staré ihličie bolo pretrhané. Konáre boli skrátené a mnoho menších vetvičiek bolo odstránených. Bolo rozhodnuté, že pôvodná hlavná vetva nemá žiadnu dobrú budúcnosť a tiež musela ísť. Bol z nej ponechaný pahýľ, ale mohol byť priamo vtedy upravený na jin a skrátený. Takže ďalšia vetva musí teraz byť hlavnou? Nie je to nutné, koncept hlavnej vetvy môžeme opustiť, ak je tam jasný pohyb  stromu. Toto je opäť len dočasný výsledok a nemal by byť posudzovaný podľa toho ako vyzerá teraz, ale podľa toho aký má potenciál. Horná ľavá časť koruny je príliš široká, alebo najnižšia vetva na ľavej strane je príliš krátka. Pahýľ po bývalej hlavnej vyzerá trochu divne. Nuž, v tejto fáze vývoja som šokoval internetovú komunitu vyhlásením, že toto je naturalistický bonsai. Každý očakával, že teraz bude nasledovať druhé kolo tvarovania, a že pomocou drôtovania vytvorím správne, jasne definované vrstvy s negatívnymi priestormi, aby „vtáci cez ne mohli prelietať“. A ja som povedal „to je ono, je to takmer dokončené, zaberie to len pár rokov, aby strom budil dojem prirodzenej borovice v prírode“. Za to ma ukrižovali, obvinili ma za uvrhnutie umenia bonsai do späť do doby temna, obvinili ma z vytvorenia MacBonsai, že vraj som chorý ignorant. Pozerajúc sa na tento obrázok teraz, im to nemám až tak za zlé. Tak ako matka vidí vo svojom synovi budúceho génia, ja som videl čo zo stromu bude o pár rokov, oni videli len choro vytvarovaný bonsai. Toto je hlavný problém: očakávame, že bonsai bude vyzerať tak dobre, ako sa len dá v každej fáze vývoja. Ale to nie je dobrý koncept pre rozvoj stromu. Iba konečný výsledok sa naozaj ráta. A zvyčajne je lepšie žiť so škaredým stromom počas vývoja, so škaredým káčatkom zmeniacim sa neskôr na labuť. Ale tento koncept nie je vôbec výhovorkou na to, aby bola prezentovaná priemerná schopnosť tvarovania za „bonsai vo vývoji a budúcu labuť“.





7. Na jar v roku 2005 bol stom zasadený do tejto čínskej misky, ktorá je plochejšia a má menšiu optickú váhu. Kmeň bol pootočený mierne v protismere hodinových ručičiek aby sa lepšie ukázal pohyb. Každá jedna vetvička bola dôkladne upravená. Ale takým spôsobom, aby úpravy neboli viditeľné. Malo to vyzerať tak, ako by strom presne takto narástol sám od seba. Toto bola už príprava na Ginko Award konajúcu sa na jeseň v roku 2005. Všetko čo je teraz potrebné je tohtoročný prírastok, ktorý by mal byť tak malý, ako to len bude možné. Potom sa pretrhá staré ihličie a potom by mal vyzerať dobre. Teraz je dôležité znížiť zálievku a obmedziť hnojenie. Určite nie je cieľom teraz mať príliš dlhé ihličie. Teraz strom vyzerá oveľa lepšie, ako na predošlých obrázkoch. Ľavá horná časť koruny bolo skrátená a priblížila sa viac ku kmeňu. Najnižšia vetva vľavo bola pridvihnutá hore a bola tým vytvorená horizontálna línia, čím dostala koruna dobrú optickú stabilitu. Najnižšia vetva na pravej strane, ktorá je vlastne zadnou vetvou, bola znížená ešte viac a natiahnutá smerom vpravo, aby bol tvaru dodaný silný pohyb. Ale je to teda hlavná vetva? Neviem a v podstate ma to nezaujíma.





8. Teraz, v septembri roku 2005 je strom po prvý krát vo výstavnej forme. Staré ihličie bolo vytrhané a oveľa kratšie ihličie tohtoročného obrastu vizuálne robí strom väčší a starší. Elegancia trupu je teraz oveľa zjavnejšia, pretože porast vpredu bol upravený tak, aby bol oveľa viac transparentnejší. Ale zároveň bola veľká starostlivosť venovaná tomu, aby vpredu bolo porastu dosť, pretože to je normálna vlastnosť stromov v prírode. Ďalšie menšie úpravy boli urobené a teraz to vyzerá tak, ako by strom bol takýto stále. Aspoň taká bola snaha. Čínska miska dobre kontrastuje s kmeňom a korunou. Optická váha misky je dosť malá na to, aby strom vyzeral mocne, ale dosť veľká na to, aby sa nezdala byť slabá. Aj keď stom vyzerá byť mocný, stále je elegantný. Všimnite si, že mám tendenciu volať to strom a nie bonsai. Podľa môjho súčasného vkusu je strom takmer hotový a bude výzvou udržať tento vzhľad po mnoho rokov. Bol vystavený na Ginko Award v septembri 2005. Takže účasť na Ginko Award bola jeho prvou verejnou prezentáciou. Kde sú teda kritici z predchádzajúcich rokov?





9. Borovica musí byť neustále udržiavaná ako bonsai. Inak by veľmi rýchlo stratila svoju kvalitu. Je veľkým nedorozumením myslieť si, že naturalistický bonsai by mal byť ponechaný len tak a príroda urobí všetko tvarovanie lepšie ako ľudia. Neurobí, zmení strom na neupravený materiál. Takže všetko staré ihličie musí byť vytrhané v čase od neskorého leta do jesene každoročne. Tu je v októbri 2006. Niektoré vetvy budú musieť byť odstránené a niektoré budú musieť byť upravené drôtom. V tomto štádiu je španovací drôt nástroj, ktorý používam často. Alex urobil všetku prácu na strome a je zaujímavé vidieť ho vedľa neho, pre porovnanie veľkosti.





10. Jeden deň po pretrhávaní ihličia a úpravách borovica opäť žiari v plnej kráse. Trik je urobiť to všetko tak, ako by to bolo urobené prírodou a stromu sa človek nikdy nedotkol. Počas vegetačnej sezóny, čo je v mojej oblasti od konca marca do polovice októbra, je strom agresívne zalievaný a hnojený. Súčasťou toho je použitie veľmi dobre priepustného moderného substrátu. Táto borovica je posadená v zmesi 85% páleného ílu a 15% hrubej rašeliny. Je hnojená každých 10 až 14 dní s veľkým množstvom dusíka a zalievaná intenzívne každý deň. Takže borovica bude dobre rásť, bude na nej prevedený spätný rez a pretrhávanie starého ihličia, to pomôže vytvoriť množstvo nových pukov na zlepšenie rozvetvenia. Pre väčšinu je ťažké pochopiť, že strom v takomto stave by mal byť agresívne tlačený k rastu. Ale to je to čo robím.





11. Ako výsledok toho všetkého hnojenia a zalievania bude strom intenzívne rásť.  Tu je možné vidieť strom v roku 2009 a všimnúť si, že kmeň je oveľa hrubší v porovnaní s fotografiami spred 10 rokov. Koruna bude mať tendenciu stať sa objemnejšou z roka na rok. Je potrebné proti tomu bojovať preto, že objemnejšia koruna by nepriaznivo zmenila proporcie koruny voči kmeňu. Ďalšie výhony bude potrebné skrátiť. Borovica nebola presadená za posledných 10 rokov. Nechám ju aj naďalej v tejto miske niekoľko ďalších rokov. Vykopávané ihličnany potrebujú desaťročia na to, aby koreňmi zaplnili misku. Iba potom je potrebné strom presadiť a redukovať koreňovú sústavu. Ak používate správne moderné substráty, ktoré sa nerozpadajú, tak intervaly presádzania u starých ihličnanov môžu byť celkom dlhé. Možno sa pozriem po lepšej, ručne vyrábanej miske v budúcnosti.





12. Naturalistické tvarovanie znamená urobiť bonsai tak, aby vyzeral ako reálny strom a nie ako bonsai. Tvarovanie sa stáva trojdimenzionálnym oproti skôr dvoj-dimenzionálnemu vzhľadu bežných bonsai. Horizontálne vetvy s jasne definovanými negatívnymi priestormi sú nežiaduce. To znamená, že strom videný na vlastné oči sa bude zdať veľmi silný troj-dimenzionálny, s hĺbkou. Ak je ale nafotený, tento efekt zmizne a koruna potom často vyzerá veľmi husto a neupravene. Pozorovateľ vidí zadné vetvy krížiace sa s prednými na dvojrozmernej fotografii a to budí dojem neupraveného stromu. Toto je nešťastný fakt, ktorý znamená, že bonsai v naturalistickom štýle sú často podceňované, ak sú videné na fotografiách. Takmer vždy ľudia hovoria „wow, toto vyzerá oveľa lepšie ako som si myslel“, keď rovnaký strom majú možnosť vidieť na vlastné oči. Zatiaľ čo toto sa tiež stáva aj v prípade mnohých, tradične tvarovaných stromov, je to v prípade naturalistických oveľa častejšie. S použitím bieleho pozadia je pocit, že koruna je príliš hustá trochu potlačený.



Autor: Walter Pall

Toto je preklad staršieho článku od Waltera Palla. Pôvodný článok v angličtine je tu. Vyjadruje v ňom svoj pohľad na tvorbu prírodou inšpirovaných bonsai.

Saturday, September 25, 2010

El estilo de bonsái naturalista - ¿Es arte o es una porquería? - Spanish

translated by: Mauricio Ibarreche

El estilo de bonsái naturalista -

¿Es arte o es una porquería?



Por Walter Pall http://walter-pall.De

Ver Nota pie de página 1)





Los árboles naturalistas son unos de los bonsáis más incomprendidos de los que oído hablar. El entusiasta de bonsáis ha aprendido de toda clase de fuentes para hacer buenos bonsáis. Se sabe todas las reglas y critica los bonsáis de acuerdo con lo bien que se aplican estas. Con tal actitud convencional la mayoría de los bonsáis naturalistas se ven como materia prima. En muchos casos se ve como una mala materia prima porque la mayoría de los árboles no se prestan según las reglas del estilo de bonsáis "Aceptadas”.



Desde  hace algunos años el tema de bonsáis "Naturalistas" se hablado en los círculos de bonsáis especialmente en Internet. Siempre que se hacen en los foros de debate se ponen enérgicos. El tema tiene una tendencia de polarizarse. Es en cierto modo la antítesis al diseño de bonsáis abstracto moderno, pero esto, en sí, no es suficiente para causar tantos desacuerdos. A menudo las discusiones terminan en insultos personales, como las  discusiones políticas o religiosas. Una razón es que el concepto en si no es comprendido por muchos, y la otra razón es que, se confunde con una seudoreligión. Uno puede ser católico o judío, pero no realmente ambos a la vez; uno puede ser de izquierda o de derecha, pero difícilmente  ambos. Uno puede practicar  el estilo de bonsáis naturalista y estilo de bonsáis tradicional en paralelo. Pero la mayoría de los bonsayistas no comprende esto aún.



Así que el  bonsayista tradicional frunce el ceño ante esta opción. Pero por otro lado, una persona que no tiene una educación en el arte de bonsái, mira en estas creaciones con asombro. Se preguntan cómo se han podido encontrar tantos de estos árboles pequeños que se parecen a los grandes en la naturaleza. Se preguntan cómo es posible ponerlos en macetas tan pequeñas. No ven la intervención del hombre, creen que los árboles crecieron de este modo y sólo eran colectados para plantarlos en estos recipientes. Y esto es un fenomenal cumplido al artista. Eso es exactamente lo que se desea conseguir: árboles pequeños que no parecen tocados por la mano de hombre en absoluto. Ése es su arte. En exposiciones se puede ver a menudo que al público, tenga más aprecio por los bonsáis naturalistas que por los bonsáis en general.



¿Qué hace al bonsái en el estilo naturalista tan diferente? ¿Qué está ocurriendo aquí? ¿Qué clase de estilo es? Cuál es la diferencia por decir algo con estilo vertical informal? Contrario a lo normal en los círculos de bonsái, en el arte la palabra "Estilo" significan un sentimiento, una filosofía en conjunto, una manera de continuar las cosas, un marco en la mente de los artistas etc..



Si va a un museo de arte encontrará habitaciones diferentes para estilos diferentes. Esto puede ser algo de "Early American" o "Impresionista" o "Holandés" o "Romano", "Barroco" o incluso más diferenciado. La palabra estilo habla del sentimiento general. Si mira los objetos que son hechos en cierto estilo, encontrara un número interminable de formas. Hablando de pinturas la forma puede ser por ejemplo: el paisaje, las personas en la naturaleza, las personas en habitaciones, la dama que está de pie, dama sentada, casi cualquier cosa en que se pueda pensar. Pero todas estas formas pueden ser encontradas en todo o la mayoría de los estilos, por lo menos en teoría. La dama de pie puede ser en el early american o barroco o moderno o cualquier otro estilo.



Volviendo al bonsái: Los estilos pueden ser: El japonés tradicional, enseñado hoy en Japón  y el estilo tradicional tan enseñado en el Occidente, el estilo de bonsái moderno, el estilo romántico, el estilo naturalista, los estilo de intelectuales o muchos otros. También podría ser el estilo de Nick Lenz, de John Naka, de Masahiko Kimura o el  estilo italiano.

En todos estos estilos de bonsái encontraras las formas conocidas: formal derecho, informal derecho,  inclinando, en cascada etc.. En el mundo de bonsái la palabra "Estilo" no es usada en la manera correcta, si se considerara la historia del arte. Supongo que es porque el bonsái fue enseñado por jardineros que no tenían entrenamiento artístico formal.



Pienso que estamos sobre al borde de un mejor entendimiento del arte mientras se está bifurcando en diferentes  expresiones en este momento. Es importante poder hablar de estos fenómenos de una manera inteligente. Esto es por qué las palabras exactas son importantes. Y aquí estamos tratando de comprender las obras de aquellos que practican el estilo de bonsáis naturalista. Y la manera en que muchos piensan, es que lo que están haciendo no es arte. Hay mucho que piensa que hay solamente una manera de hacer bonsáis "correctamente" - y los naturalistas no lo hacen "correctamente" indudablemente. Tenemos que olvidar el mundo del bonsái convencional y tenemos que mirar esto de una forma más amplia. Realmente hay una gran variedad de maneras de acercarse al arte de bonsái. Y, efectivamente, es una forma de arte y las diferencias en estilos indican esto exactamente. Si fuera un arte habrá una “manera correcta" de hacerlo. Muchos dirían que los naturalistas no son artistas. Pienso que la naturaleza polémica de este trabajo, lo hace más artista que quien está haciendo bonsáis para complacer el gusto de tendencia principal. Está bien que no les guste lo que los naturalistas hacen con los bonsáis. Pero también es arte, mucho más que la mayoría de los bonsáis ofrecidos comercialmente.



¿Así que cómo alguien invento este estilo? ¿No podemos quedarnos con nuestro estilo de bonsáis acostumbrado? ¿Por qué cambiar algo que es tan bueno? Soy conocido como defensor del estilo naturalista, pero no lo he inventado realmente. Yo,  como otros, he hecho la observación de que demasiados bonsáis parecen bonsáis y no como los árboles se ven realmente.  Veo que la tendencia en el estilo va más y más hacia la refinación y que pierde su naturalidad. Descubrí que demasiado de estos bonsáis parecían artificiales, como si fueran hechos de plástico y  no reales. La mano de hombre es evidentemente visible.  Es común que tantos bonsáis se parezcan porque fueron hechos de acuerdo con un solo diseño. En la naturaleza existe un número infinito de diseños para árboles.



John Naka dijo: "No intente hacer que sus árboles parezcan bonsáis, intente hacer que sus bonsáis parezcan árboles". Ése es todo. No más, no menos. Así que ¿Cómo se ve un árbol versus un bonsáis? Bien, deje de mirar bonsáis para sus ideas y mire árboles reales. Evite todos los estereotipos en el estilo que son enseñados en general.  Así de simple. ¿Se debe ser un genio para darse cuenta de esto? Bien, uno pensaría que todo el mundo comprende esto inmediatamente. ¡Ellos no! Hay más malentendidos de los que usted puede imaginar. Bueno entonces ¿Cuál es el mayor impedimento? Pienso que es la manera en que los bonsái fueron y son enseñados. El estilo naturalista es la antítesis de cómo hacer un bonsái,  es sobre hacer un ÁRBOL y por lo tanto debe estar mal. Algunos piensan que podríamos estar siendo descorteses con John Naka, al contrario, estamos tratando de seguir sus famosas palabras. Así que posiblemente estamos cargándole la mano a John. ¡El comentario más extraordinario que alguna vez recibí era que "Los bonsáis no tienen nada que ver con árboles reales!".¿En verdad? Es difícil creer. Bien, si se ve cómo son diseñados tantos bonsáis, esta declaración puede ser lo mismo que  "Pintar un cuadro con personas no tiene nada que ver con personas reales". Que les parece esto como una declaración.



¿Cuál es la diferencia entre un árbol real y un bonsái estándar? Los árboles reales no son triangulares si no son piceas jóvenes, arces o secuoyas. Los árboles legítimos no tienen todas las ramas horizontales cuando son viejos: las ramas se están dobladas hacia abajo  y luego hacia arriba en las coníferas  y luego hacia abajo en los árboles latifoliados. Los árboles reales no tienen espacios negativos grandes entre las ramas donde "una ave puede volar". Puede haber un poco de espacio negativo, pero generalmente es para que las aves puedan volar hacia adentre que atravesarlo. Los árboles reales no tienen una rama principal que es la más baja siempre. Los árboles reales no tienen un frente evidentemente definido, tienen muchos buenos lados. Si hay un buen equipo de un árbol genuino en que generalmente hay ramas de arriba y abajo y el árbol no está abierto. Sobre árboles reales las ramas no están claramente ordenadas, Éstas son las diferencias principales pero todavía hay más.

Los bonsáis tradicionales son ideales en un sentido abstracto. Unos bonsáis naturalistas es objetivo, que es el contrario de la abstracción. Pero nunca es totalmente objetivo. Siempre hay un cierto grado abstracto. Pero nunca es irse tan lejos como tantos bonsáis modernos que están muy aseados, muy refinados, "relamidos" y  muy menudo parecen irreales, plásticos. Parecen que son obras indudables del hombre y no de la naturaleza. Los bonsáis naturalistas son la antítesis de este desarrollo que ha ido demasiado lejos  en mi opinión.

Demasiadas personas piensan que han comprendido esto y dejado la naturaleza hacer el estilo de su árbol en una maceta. Su reflexión es que el estilo naturalista está en sólo dejando crecer y cortar y formar aquí y allá. Es llamado naturalista porque no es natural. El truco no es dejar el trozo de material como está  y dejar a la naturaleza hacer el estilo. Estarían creando material de bonsáis. "Naturalista" quiere decir que en el resultado final, el árbol terminado en una maceta debe dar el sentir de un árbol natural grandioso que nunca fue tocado por hombre. No importa cómo es conseguido este objetivo. ¡En casi todos los casos este objetivo es conseguido por los medios artificiales no por naturaleza! No debe parecer "Artístico", "Artificial", "Afectado", "Hecho", "Construido", "Lamido". Debe parecer que la naturaleza lo ha hecho. Esto no quiere decir que deje a la naturaleza hacerlo.

Los bonsáis naturalistas no tienen nada que ver con el método, sino con el resultado. Cortar y cultivar y nunca usar alambre es un método viejo de crear bonsáis. La mayoría piensan que ésta es la forma de  hacer bonsáis naturalista. No lo es, pero puede serlo. Un seto es creado por podado y un método de crecimiento; y apenas puede ser llamado naturalista. La mayoría  piensa que se trata de no usar alambres. Bien, miren los ejemplos más prominentes del estilo naturalista. Cada rama fue minuciosamente colocada en su lugar  en su momento. El truco es que al final esto no es visible. Al final debe parecer que creció por sí solo. Realmente cada cosa sobre estos árboles fue "Hecha” y "Creada" por el artista. Todos los bonsáis son acelerados en exceso en las primeras fases de estilo, incluso las no coníferas; cada rama primaria y secundaria. Después de algunos años esto no debe ser perceptible.

Bien, se podría comentar que en un bonsái maduro esto es cierto. Uno no puede ver el trabajo allí, pero la forma es de un bonsái y algunos no tienen la forma de unos bonsáis. Entonces son bonsáis naturalistas. Nadie dijo que estos bonsáis naturalistas solamente existían en el mundo occidental.

Hasta ahora solo henos hablado de la parte técnica, La parte artística entra cuando tratamos de crear formas o estilos de bonsáis que no están en los libros sino en la naturaleza. Es una buena práctica, utilizar la única  forma que el material tiene y mejorarlo. No tratamos de cortar los bordemos e irregularidades para llegar a una forma ideal de bonsái. Hacemos lo contrario, mejoramos la extrañeza y salvajismo. Muchas veces remarcamos partes que son considerados serios errores en la forma ortodoxa del bonsái, pero que son propiedades únicas y creíbles en los árboles naturales. Después de algunos años el trabajo no puedes ser notado, los arboles parecen que nunca fueron tocados por las manos del hombre, como si hubieran sido encontrados y plantados en un contenedor, es un trabajo muy duro llegar hasta esta fase.

Sé que hay muchas personas que piensan en solo dejar a la naturaleza hacer el trabajo y que al final van a obtener una pieza de arte naturalista y de esta forma nunca lo obtendrán.  Todo lo que están haciendo  en manteniendo este material. Ellos deben de estilizarlo seriamente con el tiempo. “Naturalista” no es una excusa para  la gente floja buscar arboles que parezcan salvajes, no es un atajo, Es más difícil y toma más tiempo que el estilo tradicional.

Entonces hay más trabajo y arte involucrado de lo que parece. Es como si un padre y un hijo que van a un museo de arte contemporáneo, y viendo una pintura abstracta, el padre le dice al hijo “Tú hijo mío puedes hacer esto”. Bueno felicidades, debes de ser muy rico. Muy pocos ven un árbol  en el estilo naturalista y dicen:” Puedo hacerlo mejor”, Felicidades debes de ser mundialmente famoso!

Muchos nos acusan de no trabajar en nuestros árboles, Algunas veces puede haber algo de verdad en esto, pero en este arte es lo que buscamos, que el trabajo no sea visible.

¿entonces quien tiene la razón. El conocedor de bonsái que piensa que solamente es material (para crear bonsáis) o la persona corrompida por el conocimiento de bonsáis que piensa que estos árboles vinieron de la montaña tal como están?

Pienso que ninguno tiene la razón. Si el bonsái fuera un trabajo con reglas bien definidas, el conocedor tendría la razón. El segundo a atrapado más de la esencia del bonsái como un arte pero es ingenuo y no está en una buena posición para juzgar su valor. Entonces la verdad esta en algún lugar entre estas dos posiciones? No, no lo creo. Los arboles del estilo naturalista son lo que son, nos guste o no. Yo digo “arboles” y no “Bonsáis”. Es como usar la palabra bonsái como un termino degorativo, si algo parece bonsái, no es bueno, este parecerá un árbol silvestre como un poodle parece un lobo.

Entonces ¿cómo podemos apreciar mas lo que nosotros como lunáticos estamos creando? Pienso que el bonsái como todo arte es un ejercicio de abstracción, el truco es que usamos arboles vivos como material para nuestro arte. Siempre será natural en alguna forma. Hay una línea muy larga con diferentes arboles que van de lo muy natural a lo muy abstracto. En el extremo de la izquierda está un árbol absolutamente natural como fue encontrado en el bosque, y en el extremo de la derecha está la expresión ultima de abstracción en un bonsái. A la izquierda está un árbol que parece mala hierba y a la derecha uno que parece hecho de plástico, una caricatura de árbol. La mayoría de los bonsáis están más cerca del lado derecho de la línea, no parecen realmente arboles más bien bonsáis. Los bonsáis naturalisticos están del lado izquierdo, por lo tanto están muy alejados del gusto de los bonsayistas. Bueno a la mayoría de esta época. Si vemos cual era el gusto del arte en Japón antes de la segunda guerra mundial podemos encontrar muchos bonsáis que se parecen a los bonsáis naturalista contemporáneos y a un gran número de chinos penjing se verían similares.

Entonces podríamos decir que el estilo naturalista está regresando a sus raíces. Esta es una reacción al sobre abstractismo de los bonsáis modernos. Podemos llamar a este trabajo “retro”? Bueno eso depende de a que te refieras. Mi respuesta es no, es no retro, es  el modo genuino de ver a los arboles y no estamos tratando de crear algo en un viejo estilo.

Es muy irónico que en el “arte real” pinturas y esculturas abstractas normalmente son apreciadas por el público en general y a la mayoría de los bonsayistas los arboles muy abstractos o realistas son cuestionados. Es lo contrario. Los fundamentalistas del bonsái fueron muy fuertes hace algunos años ahora solo quedan pocos de ellos. En algunos lugares ya son la minoría. Entonces ya llegara el día en cual el promedio de los entusiastas  van a apreciar el estilo naturalista como otra forma de practicar el arte del bonsái. Es más, en este momento (verano 2010) debe haber decenas de miles alrededor del mundo que practican el estilo naturalista.

Pareciera que para los naturalistas no siempre es fácil que las personas aprecien su arte. Esto puede ser porque están acostumbrados a ser ofendidos y están a la defensiva casi todo el tiempo. El gusto por el bonsái tiene que ser desarrollado y la gente lo ha aprendido,  no son tantos como podríamos pensar. La mayoría lo ha aprendido desde y a través de fuentes japonesas por lo que es gusto de la mayoría de los bonsayistas es el gusto japonés. Ahora la gente quiere ver lo que espera ver y no algo totalmente contrario. Por  lo tanto la mayoría encontrara el estilo naturalista pobre o ni siquiera que es un bonsái, porque son muy diferentes a sus expectativas.

El naturalismo no es una excusa para la gente floja, no es acerca de arboles sin atar, no es un atajo. Pienso que es una labor intensa o más que el estilo tradicional. No se trata de regresar a los días en que los arboles no eran restaurados como son ahora, cuando los bonsáis parecían silvestres y sin marca. Oigo muy seguido que estilo naturalista debería ser “prohibido” porque hace que muchos presenten algo con un pobre diseño o sin él, y le llamen a esto arte. Bueno entonces también se debería prohibir el estilo tradicional porque muchas veces guía a las personas que siguen rígidamente las reglas a crear otro tipo de galleta cortada como bonsái y que piensen que son artistas de avanzada.

El estilo naturalista es solamente otra opinión de cómo estilizar un bonsái. Esta perfectamente bien que no te guste toda la idea o el resultado final presentado aquí. Es una opinión honorable pensar que el objetivo no fue alcanzado en muchos ejemplos, pero esto significa que el objetivo estaba mal? Está bien decir que se ha entendido esta dirección pero sin embargo decidir continuar con el trabajo en los caminos tradicionales que son bien conocidos. Esto es solo una  sugerencia en cómo puedes tratar el arte del bonsái. No te estoy diciendo el camino que debes de seguir ni que debes trabajar el estilo naturalista de hoy en adelante. Tampoco es necesario que cambies  completa y radicalmente. Puedes hacer bonsáis  un poco naturales de hoy en adelante. También puedes tomar la decisión por lo que el material te dice. Contrario a lo que muchos esperan  yo hago muchos árboles tradicionales y modernos porque el material me dice que esto es lo quiere ser.

De todos modos yo pienso que el estilo tradicional ha sumado otra opinión de estilo general que hace al arte más interesante y crea mucho más variedad. Puede ser más divertido que hacer otro bonsái en serie. Porque el mundo del bonsái no puede ser más tolerante? Bueno, puedes serlo. Vamos a tratar de ahora en adelante.



1)Cuando me pidieron escribir el prologo para el libro "Gnarly Branches, Ancient Trees:

The Life and Works of Dan Robinson - Bonsai Pioneer" by Will Hiltz, Tuve que pensarlo mucho para explicar lo que Dan Robinson esta hacienda con el bonsai, lo cual no esta tan alejado de lo que yo hago. Este articulo esta parcialmente adaptado de ese prologo. El libro esta disponible aquí:

http://www.elandangardens.com/gnarlybranches/gnarly_branches.html

Monday, September 13, 2010

The Naturalistic Bonsai Style - English


The Naturalistic Bonsai Style -
is it art or is it crap?

by Walter Pall http://walter-pall.de
see footnote 1)


The naturalistic trees are some of the most misunderstood bonsai that I know of. The average bonsai enthusiast has learned from all sorts of sources what makes a good bonsai. He knows all the rules and is used to critique bonsai according to how well the rules were applied. With such mainstream attitude the naturalistic bonsai seems just raw material to most. In many cases it seems even poor raw material because the majority of trees don't lend themselves well to the 'accepted' bonsai styling rules.

Since a few years the subject of ‘naturalistic’ bonsai is discussed in bonsai circles especially on the internet. Whenever it comes up the forums are getting lively. The subject has a tendency to polarize. Well, it is in a way the antithesis to modern abstract bonsai design, but this alone is not enough to cause such a lot of disagreement. Often the discussions end in personal insults, they are reminiscent of political or religious discussions. One reason is that the concept is simply not understood by many. And the other reason is that it is indeed confused with a pseudorligion. One can either be Catholic or Jewish, but not really both; one can be either left wing or right wing, but hardly both. One can practice naturalistic bonsai style and very well in parallel traditional bonsai style though. But the bonsai crowd does not understand this yet by and large

So the bonsai establishment frowns at this development. But if, on the other hand, a person who has absolutely no background in the art of bonsai looks at these creations they are amazed. They wonder how one could find so many of these small trees which look just like the large ones in nature. They wonder how it was possible to get them into these small pots. They don't see the hand of man, they believe that the trees grew like this and were just collected an planted in containers. And this is a great compliment to the artist. That's exactly what he wants to achieve: little trees which don't show the hand of man at all. That's his art. On exhibits one can often see that the general public often has much higher appreciation of the naturalistic trees than the bonsai crowd.

What makes bonsai in the naturalistic style so different? What is going on here? What kind of style is this? What's the difference to let's say the informal upright style? Contrary to the usage in bonsai circles in general art appreciation the word 'style' means a general feeling, an overall philosophy, an overall general way of going about things, a general frame of mind of the artists etc.

If you go to an art museum you will normally find different rooms for different styles. This can be anything from "Early American" to "Impressionist" to "Dutch" to "Roman", "Baroque" or even more differentiated. The word style speaks about the general feeling. If you look at the objects that are made in a certain style you find an endless number of forms. Speaking of paintings the form can be e.g.: landscape, people in nature, people in rooms, lady standing, lady sitting, almost anything that you can think of. But all these forms can, at least theoretically, be found in all or most styles. The standing lady can well be in the Early American or Baroque or modern or any other style.

Coming back to bonsai: styles could be: classical Japanese style as taught in Japan today, classical Japanese style as taught in the West, modern bonsai style, romantic style, naturalistic style, literati style or many others. It could also be the style of Nick Lenz, of John Naka, of Masahiko Kimura or Italian style bonsai. In all these bonsai styles you would find the known forms: formal upright, informal upright, slanting, cascade etc. In the bonsai world the word 'style' is not used the right way if you consider the usage in the history of arts. I guess it is because bonsai was first taught by gardeners who had no formal artistic training .

I think we are on the verge to a better understanding of the art form while it is diverging into different directions at an ever increasing pace just in this moment. It is important to be able to discuss these phenomena in an intelligent way. This is why the exact words are important. And here we are trying to understand the works of those who practice naturalistic bonsai styling. And way too many think that what they are doing is not even art. There are a lot of people out there who think there is only one way to do bonsai "right" – and the naturalists certainly don't do it “right”. We have to forget the conventional bonsai world and have to look at this from a much broader angle. Really there is a great variety of ways to approach the art of bonsai. And, yes, it is an art form and the differences in styles show exactly this. If it were a craft there would be one "right" way of doing it. Many would say that the naturalists are not artists. I think the controversial nature of this work makes them artists much more than the ones who are making bonsai to please the mainstream taste. It is OK to not like what the naturalists do with bonsai. But it is still art, much more so than the overwhelming majority of bonsai offered commercially.

So how did someone come up with this style? Can we not stay with our usual bonsai styling? Why change something that it so good? I am known as proponent of the naturalistic style, but I have not really invented it. I as quite a few others have only made the observation that too many bonsai look like bonsai and not like trees would really look like. I had seen that the trend in styling is toward more and more refinement which often takes away all naturalness. I found that too many of these bonsai looked artificial, like they were made of plastic and not for real. The hand of man is clearly visible. At the same time so many bonsai look like each other because they were all styled according to one single pattern. In nature there is an infinite number of patterns for trees to grow though.

John Naka said something along the line "Do not try to make your little tree look like a bonsai, try to make your bonsai look like a little tree". That's it. Not more, not less. So how do you know what a tree looks like vs. a bonsai? Well, give up looking at bonsai for your images and look at real trees. Avoid all the stereotypes in styling that are generally taught. It is that simple. Does it take a genius to find that out? Well, one would think that everybody understands this immediately. They don't! There are more misunderstandings than you ever can imagine. You are asking for the major impediment. I think it is the way bonsai was and is taught. It is taught to make a BONSAI. The naturalistic style is the antithesis, it is about making a TREE and thus must be wrong. Some think that we are rude to John Naka. Well, one could say that what we are trying to do is exactly as the master's famous words. So possibly we are standing on John's shoulders. The most remarkable comment that I ever got was "bonsai has NOTHING to do with real trees!". Really? It is hard to believe. Well, if one sees how so many bonsai are styled, this statement can even be left as is "Painting people has NOTHING to do with real people". How about this for a statement.


What’s the difference between a real tree and a standard bonsai? Real trees are not triangular if they are not young spruce, larch or redwood. Real trees do not have all horizontal branches when they are old: the branches are usually bending downwards on conifers and upwards and then downwards on broadleaved trees. Real trees do not usually have large negative space between all branches, where 'the bird can fly through'. There may be some negative space, but usually it is more for birds to fly in rather than through. Real trees do not always have a main branch which is the lowest one. Real trees do not have a clearly defined front, they have many good sides. If there is one good side of a real tree there are usually branches from top to bottom, the tree is not open. On real trees the branches are not ordered very nicely. These are the main differences but there are more.
A traditional bonsai is ideal, it is abstract. A naturalistic bonsai is realistic, which is the opposite of abstract. But it is never totally realistic. There is always a certain degree of abstraction. But it is never going as far as so many modern bonsai which are very groomed, very much refined, very ‘licked’ and too often look almost unreal like made of plastic. They certainly look like some human being and not nature has made them. Naturalistic bonsai is the antithesis to this development which has gone a bit too far in many cases in my opinion.
Too many people think they have understood this and let nature do the styling of their tree in a pot. They think that naturalistic styling is about just letting grow and edit here and there. It is called naturalistic because it is NOT natural. The trick is NOT to leave the piece of material almost as is and let nature do the styling. This would be creating bonsai material. ‘Naturalistic’ means that the end result, the finished tree in a pot is supposed to give the feeling of an impressive natural tree that was never touched by man. It does not matter how this aim is achieved. In almost all cases this aim is achieved by very artificial means – not by nature! It should not look "artistic", "artificial", "contrived", "made", "constructed", "licked". It should look as if nature had done it. This does NOT mean that you let nature do it.

Naturalistic bonsai has nothing to do with the method, but only with the result. Clip and grow and never using wire is an old method to create bonsai. Many think that this is naturalistic bonsai styling. It is not, but it can be. A hedge is created by clip and grow method; and it can hardly be called naturalistic. Many think that it is about not using wire. Well, look at the most prominent examples of naturalistic styling. Every single branch was wired at one point. The trick really is that in the very end this is not visible. The end result looks like it grew like this by itself. Really every single thing on these trees was ‘made’, ‘created’, by the artist. All bonsai are wired heavily in the first styling phases, even non-conifers ; every single branch and branchlet usually. After a few years this must not be noticeable. Well, one could remark here that on mature traditional bonsai the very same is true. Yes, one cannot see the work of craft there, but the shape is that of a bonsai. Still some don't even have the shape of a bonsai either. Then they are naturalistic bonsai. Nobody said that these only exist in the West.

Now so far we spoke about the craft part. The artistic part comes in when we try to create shapes or forms of trees which are not in the bonsai book but they well exist in real nature. It is good practice to use the unique forms that the material has and enhance it. We do not try to cut off the edges and irregularities to come to and ideal bonsai shape. We do the contrary, we enhances the weirdness and wildness. Often we enhance parts which are considered serious flaws in orthodox bonsai but are unique and credible features of natural trees. After a few years the work is not noticeable anymore. The trees look like they were never touched by human hands, as we found them and only planted them into a container. It is hard work to get to this stage. I know there are lots of folks who think they just let nature do the job and they will get this naturalistic piece of art eventually. They will never get it. All they are doing is creating and maintaining material. They have to style it for serious eventually. "Naturalistic" is not an excuse for lazy people, it is not about untidy looking trees, it is not a shortcut. It is more difficult and takes longer than traditional styling.

So there is much more craft and art involved than what it looks like. It's a bit like father and son going to this contemporary art museum and standing in front of an abstract painting. Father: “you, my son, can do this!”. “Well, congratulations, your son must be rich!” Quite a few see a naturalistic tree and say “I can do better”. “Congratulations, you must be world famous!” Many accuse us of not working on our trees. While there sometimes may be some truth in this the art is in the work not being visible. So who is right? The bonsai connoisseur who thinks this all at best is bonsai material or the person uncorrupted by bonsai wisdom who thinks these trees came from the mountain like that? I think neither is right. If bonsai were a craft with well defined rules number one were right. Number two has caught more of the essence of bonsai as an art but is naive and therefore not in a good position to judge the value. So is the truth somewhere in between. No, I don't think so. Naturalistic trees are what they are. Take them or leave them. I say 'trees' and not 'bonsai'. It is almost like using the word 'bonsai' as a derogative term. If something looks like a bonsai it is not good, it looks as much as a wild tree as a poodle looks like a wolf. And we are all for the wolf.

So how can we get closer to appreciate what we lunatics are creating? I think that bonsai like all art is an exercise in abstraction. The tricky thing with bonsai is that one uses a living tree as material for the art. It will always be natural in some way. There is a long straight line with different trees which go from very natural to very abstract. On the very left is an absolute natural tree as found in the forest. On the very right is the ultimate bonsai abstraction. The left one looks like a weedy tree and the right one like made of plastic, a caricature of a tree. Mainstream bonsai taste wants the trees to stay pretty close to the right end of the line. Most bonsai don't really look like trees, but like bonsai. Most naturalistic trees are quite far to the left of this line. So they are very far away from mainstream bonsai taste. Well, mainstream of this time. If one looks at what was state of the art in Japan before WWII one can find quite a few bonsai which look like contemporary naturalistic ones. And a great number of Chinese penjing would seem familiar too. So one can say that the naturalistic style is going back to the roots. It is a reaction to the the over-abstracting of modern bonsai. So can his work be called 'retro'?- Well, it depends what exactly you mean. My answer is no, it is not a retro, it is a genuine way of seeing trees and we are not trying to create something in an old style at all.

It is most ironic that in 'real art' abstract paintings or sculptures are often frowned upon by the general public and in bonsai mainstream highly abstract and realistic trees are questioned. So it's just the other way round. The bonsai fundamentalist were quite strong a few years ago still, but now there are fewer of them. In some places they even seem to be a minority already. So the day will come when an average bonsai enthusiast will appreciate the naturalistic style as just another way of practicing the art of bonsai. In fact by now (which is summer of 2010) there must be tens of thousands around the world who actively practice naturalistic bonsai styling.

It seems that the naturalists do not always make it easy for folks to appreciate their art. This may be because they are used to be offended and are in the defensive mode most of the time. Bonsai taste is a developed taste that people have learned. It is not, as many would think, a natural taste at all. The overwhelming majority has learned from and through Japanese sources. So the mainstream bonsai taste is a Japanese taste. Now people want to see what they expect to see and not something entirely contrary. Thus the majority will find naturalistic bonsai poor or not even bonsai at all, because they are so different from their expectations.

Naturalistic is not an excuse for lazy people, it is not about untidy looking trees, it is not a shortcut. I think it is at least as much if not more labor intensive as traditional styling. It is not about going back to the days when trees were not groomed as much as today, when bonsai trees looked wild and untamed. One often hears that the naturalistic bonsai styling should be 'forbidden' because it leads too many into presenting something that is poorly designed or not designed at all and call it 'art'. Well, one should also forbid traditional bonsai styling because it too often leads folks who are rigidly following rules to create another cookie cutter bonsai to think they are avant garde artists.

Naturalistic styling is just another option of how to style bonsai. It is perfectly OK to not like the whole idea or the end result presented here. It is an honorable opinion to think that the aim was not reached in many examples. But does this mean that the aim was wrong? It is perfectly OK to say that one has understood the direction but nevertheless decide to continue to work along the well known traditional paths. This is only a suggestion how one can also treat the art of bonsai. I am not telling you which way you HAVE to go, that you only have to work naturalistically from now on. It is also not necessary to change completely and radically. One can make bonsai just a bit more natural from now on. One can also make a decision by what the material tells you. Contrary to what many expect I do a lot of rather traditional and also modern trees, because the material tells me that this is what it wants to be.

Anyway, I think this naturalistic styling has added another option of general style which makes the art more interesting and creates a lot more variety. It can be more fun than doing another look-alike bonsai again. Why can the bonsai world not be more tolerant? Well, it can. Let's try from now on.


1) When asked to write a foreword for the book "Gnarly Branches, Ancient Trees:
The Life and Works of Dan Robinson - Bonsai Pioneer" by Will Hiltz, I had to think hard how to explain what Dan Robinson is doing in bonsai, which is not too far away form what I am doing myself. This article is partially adapted from this foreword. The book is available here: http://www.elandangardens.com/gnarlybranches/gnarly_branches.html

Wednesday, September 8, 2010

WP: tradition in bonsai - English

written in 2002

Walter Pall

I have an ambiguous relationship with bonsai tradition.

First, it is the foundation on which we all build. It is where bonsai as we see it today comes from. To many it is bonsai; there just is no other way to do bonsai for them. We owe it to tradition that we can see bonsai as fine art which is spread all over the world now.

I believe that every bonsai enthusiast must learn as much about the bonsai tradition as possible, it is indispensable. I think what is called "classical bonsai" is by and large what shows our tradition. There are traditional, classical forms (usually called styles) which are designed in the classical style. It is a style that works toward building the ideal tree; an abstraction that shows the ultimate tree. Every bonsai designer must learn how to style trees in the traditional forms with the classical spirit.

Besides the styling of trees there is a whole bundle of other traditions in bonsai. It is the pots and the way of potting, the display in a tokonoma, with stand, accent object and scroll and a lot more. In the spirit of Asian art it is absolutely acceptable and expected that others try to copy the well known masterpieces and all aspects of the tradition. Every divergence from this path is questionable.

The other side of the coin is that this is just not my tradition. It is an Asian tradition, mainly a Japanese tradition. While I have the highest respect for it, I wonder whether bonsai in my part of the world is about rigidly following a foreign tradition and, if it is, whether it is then worth my time. Well, I don't really wonder, I just refuse to accept this. I believe that the Asian tradition can be used as a great starting point, and then we go from there. As long as westerners try to copy Japanese masterpieces, bonsai is not a universal art form at all. Copying is not considered art in the western tradition. An artist must be creative and that goes beyond copying. We must find our own ways, which might become tradition eventually. One starting point would be to question the underlying philosophy of traditional bonsai; of creating and ideal tree. I am well aware that this opens the door for all sorts of nonsense and atrocious creations. I am also well aware that this notion is not helpful for the average bonsai enthusiast who looks for help and reassurance. But it opens the door at least and enables us to create art and not just copies. One must, however, always keep the deep respect for one's teachers.