Choose your language

English (32) Deutsch (22) Español (12) Português (8) Slovak (7) Hungarian (6) Croatian (5) Française (4) Czech (1) Italiano (1) Romanian (1)

Tuesday, July 27, 2010

Et si le style « traditionnel » n'existait pas - French

 From the forum Nturelelment Bonsai

Et si le style « traditionnel » n'existait pas - par W.Pall

Traduction du texte de Walter Pall

"Quelques observations m'ont fait conclure qu'il existe bien un tel style de bonsaï. Il est utilisé très souvent comme le synonyme de classique.
Le style « classique » nous l'avons rencontré au cours du temps.

Où et comment ?
Dans les publications du KOKUFU. Si vous avez la chance de regarder un de ces livres d'avant guerre, vous serez frappé parce que la majorité des arbres montrés ne correspondent pas aux bonsaïs "classiques" d'aujourd'hui. En fait, on les considérerait aujourd'hui de « qualité » inférieure.

On passe ensuite aux éditions d'après guerre. On découvre que dans les dernières années cinquante et le milieu des années soixante le bonsaï exposé ressemble souvent ce que l'on perçoit comme "le Style de Bonsaï Traditionnel Classique" (par beaucoup de personnes à l'Ouest mais pas au Japon!).
A partir de là les bonsaïs sont différents et dans les dix dernières années la différences est encore plus visible . Ce qu'on appelle arbres classiques sont vraiment des arbres des dernières années soixante-dix jusqu'à la fin des années quatre-vingt.

Par rapport à d'autre forme d'art c'est trop récent pour être appelé "classique".

Regardez ce que les gens (le peuple) formés au Japon très récemment ont créé. Cela ressemble-t-il ce que nous avons appris à être le style de bonsaï "traditionnel" ? La plupart du temps cela n'existe pas. Je ne parle pas même des jeunes qui ont étudié avec Kimura. Je ne parle pas non plus de ceux qui essayent d'être très contemporains. Je parle de ceux qui insistent sur ce qu'ils ont appris et ce qui pratiquent le bonsaï "traditionnel".

J'ai eu le plaisir d'interviewer Kimura en public il y a deux ans. Une question a été posée : "ce qui est si différent dans votre style et de ce que nous avons appris à appeler traditionnel ?" Kimura a insisté pour que tout fasse "traditionnel", c'est à dire garder la ligne classique , porter plus d'attentions aux détails, aux raffinements . Je ne le crois pas du tout.

Mais qu'est ce que le bonsaï "traditionnel, classique" s'il entre dans plusieurs des apparences (convenances) radicalement différentes ? Et il ose même changer, progresser au cours du temps.

Traditionnellement, classique signifie quelque chose de stable . Quelque chose pour regarder derrière soi et à admirer pour toujours. Comment se fait-il que l'on puisse appelé des chefs-d'œuvre classiques des choses qui changent tout le temps.

Comment se fait-il qu'il est des différences entre le « bonsaï traditionnel »créé à l'Ouest sous l'influence japonaise et le « bonsaï traditionnel » qui sort du Japon de nos jours ?

Je pense que nous pouvons voir des styles plus ou moins différents sous l'appellation "traditionnel".

J'en vois au moins clairement deux : le Style Traditionnel Occidental et le Style Traditionnel japonais.

Vous êtes surpris, alors, vous êtes dans la bonne société. Il m'étonne aussi."

WP qui est-il ? - French

 From the forum Narurellement Bonsai

Nous avons tous plus ou moins entendu parler de Walter Pall , mais qui est-il ?


Walter Pall est né en 1944 en Autriche, et vit en Allemagne où il a grandi.


En1980, Walter a attrapé un virus : la passion des bonsaï. Après une carrière de manager en électronique et de conseils en l'industrie, il a finalement décidé en 1990 pour devenir un professionnel du bonsaï à temps partiel. Il est souvent surnommé l’encyclopédie vivante du bonsaï !


Walter Pall est bien connu dans le monde entier pour son style distinctif, la qualité de ses créations, sa volonté d'enseigner et son approche directe.Il est l'un des artistes les plus populaires dans le monde du bonsaï. Il travaille aussi bien les conifères que les arbres à feuilles caduques et de ce fait n'a pas réellement de préférence pour l'une ou l'autre de ces familles. Plus il est impliqué dans le développement de ses arbres, plus il s'éloigne des styles des bonsaï traditionnels. Il aime être créatif afin de mettre toute son âme dans l'arbre, l'âme.....c'est peut être son secret...


Il a reçu plusieurs dizaines de prix nationaux et internationaux pour ses bonsaï. Il a remporté la plus prestigieuse Coupe Crespi Prix d'Italie avec son « Juniper Rocky Mountain » en 2000 et sera dans le top six, chaque fois qu'il est y est allé. Il a également remporté les deuxième et troisième places dans le Prix de la Coupe du Gingko de la compétition bonsaï Belgique dont il est le premier artiste à avoir eu 10 bonsaï acceptés.

Walter Pall a été l'un des pionniers européens à travailler avec des espèces locales qu'il prélève dans les montagnes alpines . Il possède aujourd'hui une collection de plus de 1000 arbres à divers stades de développement, il ne faut pas oublier non plus sa magnifique collection de pots .


Il se considère avant tout comme un amateur qui cherche à travailler comme un professionnel, vous voyez la différence ?


Son blog « Adventures Walter Pall Bonsaï » est un régal. On y trouve de très bons articles, parfois plein d'humour et surtout de très belles photos. Un rêve de bonsaï ! Si vous allez du côté de Munich, en prenant RDV vous pourrez peut être visiter sa magnifique collection personnelle.


Walter, permettez à un tout jeune forum de vous souhaiter un très bon anniversaire et longue vie afin que nous puissions continuer à recevoir votre enseignement sur le bonsaï naturel .

Sunday, July 11, 2010

Feeding, Watering and Substrate - Slovak

 Translated by Maros Belan, thanky you!
Hnojenie, Substráty a Zalievanie
Metódy Waltera Palla
Bol som požiadaný aby som napísal pár slov o „hnojení ihličnanov“. Tak som si nad to sadol a výsledkom je nasledujúci text. Ale ak na otázku „Ako hnojíš ihličnany?“ dám krátku odpoveď môže to viesť k nedorozumeniam a vážnym škodám.
Substrát, zalievanie a výživa rastlín nemôžu byť vnímané oddelene . Všetky tieto témy sú spojené navzájom a tak sa to stáva komplexnou témou. Sú to listnaté stromy, ihličnany, mladé stromy, staré stromy, čerstvo presadené, čerstvo vykopané yamadori, je tam toľko rozličných možností v každej bonsai záhrade. Môže tam byť jasná odpoveď?
Nuž, áno. Ale musíte čítať dôkladne a potom to robiť VŠETKO. Nie je možné vybrať si jedno z odporúčaní, ktoré sa vám páči a ignorovať ostatné. Nemôžete hnojiť podľa mojej metódy a nestarať sa aký máte substrát alebo aký je váš režim zalievania.
Na prvom mieste dávam nabok všetko čo bolo napísané vo väčšine literatúry na tieto témy. Keďže nám technológia zabezpečila prístup k novým a efektívnejším metódam a produktom, spôsob akým sa dnes staráme o naše stromy prekročil hranice tradície. Už hodnú chvíľu je to nový a moderný svet, ale mnohí si to zatiaľ neuvedomili. Aj keď istá miera úspechu je dosiahnuteľná aj s použitím starých metód, ale na druhej strane tie môžu byť nebezpečné či dokonca smrtiace v kombinácia s modernými substrátmi a praktikami.
Substráty:
Dobý materiál použiteľný ako substrát:
Musí mať rovnomernú veľkosť zrna
Musí mať schopnosť absorbovať vodu a spätne ju uvoľňovať
Musí byť bez obsahu jemného organického materiálu
Nesmie sa jednoducho rozkladať a rozpadať
Mal by byť v suchom stave čo najľahší
Ak je to možné mal by byť čo najlacnejší
A mal by mať esteticky príjemný vzhľad
To môže byť: láva, pemza, pálený íl, Turface, zeolit, Chabasai(typ zeolitu), kúsky kokosových škrupín, kúsky kôry stromov, kúsky polystyrénu(bez žartov) a niekoľko ďalších ktoré môžete nájsť sami ak rozumiete princípu. Poznámka: niektoré z menovaných materiálov nemusia byť dostupné vo vašej oblasti.
Bežná akadama je otázna ako vhodný substrát pretože dochádza k jej rozpadu, zvlášť keď je vystavovaná zimným mrazom. V miske z nej môže vzniknúť smrteľná zmes hliny, upchávajúca prietok vody a bránica prístupu vzduchu v substráte. To obzvlášť platí pri stromoch ktoré sú len zriedkavo presádzané, ako napríklad yamadori borovice a staré bonsai vo všeobecnosti.
Substráty ktoré nie je vhodné používať: zemina, kompost, štrk, piesok atď. Stromy dokážu rásť v piesku a záhradnej zemine, to je samozrejmé, ale nie je to optimálny materiál na pestovanie pre zdravé pestovanie v bonsai kultúre.
Všetky vhodné substráty je možné miešať navzájom podľa vašej chuti a nie je v tom takmer žiadny rozdiel. Rovnako je možné ich recyklovať a používať opakovane, ale uistite sa že ste preosiali a očistili recyklovaný substrát podľa potreby.
Neexistuje taká vec ako „ideálny substrát pre bonsai“. V skutočnosti existujú tisíce ideálnych substrátov. Ja verím tomu, že NEZÁLEŽÍ NA TOM ČO POUŽÍVATE A AKÝ MIX JEDNOTLIVÝCH ZLOŽIEK pokiaľ to je moderný substrát.
Pretože v moderných substrátoch nie je žiadna zemina, je v nich veľmi málo niečoho živého. Presychajú rýchlo a v čase letných horúčav je nutné zalievať niekoľko krát denne, a zvlášť v prípade, ak používate čisto anorganické zmesi. Z tohto dôvodu ja pridávam do menovaných anorganických substrátov hrubú rašelinu. Je to ten typ rašeliny ktorý sa ťaží z bažín a dodáva sa v prirodzenej hrubej forme. Nepoužívajte produkty s jemnými zložkami rašeliny a machu, aj keď je na balení napísané „bez prachu“ jeho zložky by boli príliš malé. Ak neviete nájsť správny typ rašeliny, tak použite malé kúsky kôry bez drobných prachových častíc alebo použite nasekané kokosové vlákno. Tieto organické zložky by mali tvoriť 15-20% celkového objemu substrátu. Menej v prípade ihličnanov, olív a podobne a trocha viac v prípade malých stromov a azaliek.
Tieto organické materiály sú dobré na udržanie vyššej vlhkosti v substráte a na podporu kolonizácie substrátu užitočným mikrobiologickým životom. Navyše podľa výsledkov výskumov sa zdá, že mach z rašeliny obsahuje rastlinné hormóny ktoré sú prospešné pre stromy. Tieto organické materiály by za normálnych okolností nemali čo robiť v substráte pre bonsai, ale tie ktoré som tu spomínal sa rozpadajú až po piatich rokoch. Na to musíte myslieť keď si plánujete presádzanie. Tento organický materiál musí byť pri recyklovaní substrátu preosiaty a odstránený.
Zalievanie:
Môj plán zalievania funguje od konca marca do polovice októbra a to KAŽDÝ deň. A to bez ohľadu na to či sa stromy zdajú byť suché alebo nie. Iba v prípade takých dní keď veľmi silno prší upúšťam od zalievania stromov. Ak je veľmi horúco, alebo fúka silný vietor, alebo je kombinácia horúčavy a vetra tak v takom prípade zalievam dvakrát alebo dokonca trikrát denne. Veľmi malé stromy musia byť poliate dvakrát denne. VŠETKY stromy zalievam rovnako. Individuálne návyky pri zalievaní nie sú potrebné, ak všetky vaše stromy sú v rovnakom substráte s dobrou drenážou. Rovnako nie je potrebné dôkladne vytrénovať vášho známeho aby vedel správne zalievať vaše stromy keď ste preč z domu. Ktokoľvek je schopný zalievať stromy, všetko je len potrebné zaliať dôkladne. Taktiež nezáleží na tom aký typ vody používate. Bežná pitná voda vhodná pre všetky rastliny, aj keď je to tvrdá voda. Ja mám vo svojej záhrade jednu z najtvrdších vôd v Európe(23° DH). Tú používam na všetky rastliny, vrátane azaliek. Zalievam záhradnou hadicou, pustenou na plno. Nezalievam jednotlivé stromy ale polievam plošne, tak ako by ste vy zalievali svoju záhradu automatickým zavlažovacím systémom.
Ak zavlažujete takýmto spôsobom, zalievajte agresívne. To znamená, že všetko bude veľmi mokré, celý strom od vrcholu po misku. Voda musí vytekať z misiek drenážnych otvorov. Je to pre stromy veľmi dobré, ak je koruna mokrá každý deň.
V prípade moderných substrátov je prepolievanie rastliny takmer nemožné. Môžete zalievať celé hodiny a všetka prebytočná voda jednoducho pretečie miskou, ak je použitý správny substrát. Na druhej strane je zasa veľmi jednoduché dodávať stromom v moderných substrátoch nedostatok vody. Mnoho bonsai odumrie, pretože sú posadené v moderných substrátoch, ale zalievané sú tradičným starým spôsobom – v podstate nedostatočne.
Výživa rastlín, hnojenie:
S modernými substrátmi a agresívnym zalievaním výživa rastlín už nie je žiadnym tajomstvom. AKÉKOĽVEK hnojivo ktoré je na trhu ponúkané pre bežné rastliny je možné používať, môže byť organické alebo chemické. Hnojivá by mali obsahovať VEĽA dusíka. Iba vďaka dusíku dokážu rastliny rásť.
Ja osobne používam tekuté hnojivo ktoré nakupujem v našom najlacnejšom diskontnom supermarkete. V Amerike by to bol Walmart (v strednej Európe Aldi alebo Lidl). Používajte univerzálne hnojivo ktoré je odporúčané pre všetky typy rastlín. Okrem toho ešte kupujem niekoľko desiatok krabíc granulovaného hnojiva ktoré obsahuje chemické a čiastočne aj organické zložky. Dva razy počas roka, na začiatku mája a na konci augusta, hodím na povrch substrátu stromom za hrsť sušeného kuracieho trusu. Kupujem ho vo veľkých vreciach, je to takto veľmi lacné. To je všetko. Pre VŠETKY moje stromy vrátane tých svetovo slávnych používam rovnaké hnojivá.
Koľko? OVEĽA VIAC AKO BY STE SI MYSLELI! Hnojím asi 20 až 60 krát viac ako priemerný pestovateľ bonsai. Od začiatku apríla do polovice októbra sú všetky stromy hnojené tekutým hnojivom. Dávkovanie tekutého hnojiva je 3-krát až 4-krát vyššie oproti odporúčanému na balení. Všetky stromy sú hnojené rovnako, či sú to listnaté, ihličnaté, malé, veľké, čerstvo presadené, vykopané. To je obdobie trvajúce asi 200 dní v roku kedy sú stromy hnojené. Keďže stromy sú prihnojované trojnásobnou dávkou oproti odporúčanému dávkovaniu a robím to 20 krát počas toho obdobia, odpovedá to 60 dávkam hnojiva počas rastovej sezóny. Priemerný bonsaista prihnojuje možno 3-krát alebo 5-krát, aj to asi polovičnou dávkou hnojiva pretože „bonsai by nemal rásť“. Ak ešte k tomu prirátate 2-krát do roka hnojenie kuracím trusom ktoré je dodané stromom, tak pochopíte prečo moja schéma hnojenia je 20-krát až 60-krát intenzívnejšia ako je priemer.
Ázijské koláčiky hnojiva sú dobré ale zbytočné v našej kultúre. Nejedávame steak s paličkami a nemusíme hnojiť stromy koláčikmi hnojiva. Ale ak na ich používaní trváte tak neublížia, sú iba neatraktívne na pohľad. Biogold bol vyvinutý na použitie s modernými substrátmi ako je akadama, a funguje dobre. Ak by ste ho dali mne, tak by som ho rozdrvil na malé kúsky a rozhodil po povrchu substrátu. Po jednom zalievaní by bol neviditeľný.
Príliš veľa solí v substráte je takmer nemožné dosiahnuť ak zároveň zalievate agresívne každý deň. Dokonca ani azalkám nevadí môj spôsob starostlivosti. A darí sa im veľmi dobre aj napriek veľmi tvrdej vode, v substráte z obyčajného pálenému ílu a rašeliny a agresívnemu hnojeniu ako pri všetkých ostatných stromoch.
Asi pred desiatimi rokmi bol propagovaný „super feeding – super hnojenie“ a o chvíľu neskôr upadol do zabudnutia. Nezabezpečil očakávané výsledky a mnoho stromov pri tom trpelo alebo dokonca odumrelo. To čo robím ja znie podobne. Nuž, je to podobné, ibaže ja trvám aj na agresívnom zalievaní súbežne s agresívnym hnojením a trvám na použití moderných substrátov. Okrem toho ja sa nesnažím z ingrediencií na hnojenie stromov robiť veľkú vedu. Moje odporúčanie je aby ste si kúpili čokoľvek čo je aktuálne v akcii v záhradnom centre alebo obchode s poľnohospodárskymi potrebami.
Tento systém hnojenia je pre stromy vo vývoji. Pamätajte, že 99,8% všetkých bonsai sú „vo vývoji“. Ak sa vám stane, že máte strom ktorý by sa už viac nemal vyvíjať, tak musíte systém hnojenia výrazne obmedziť. Necháte ho z toho dôvodu „hladovať“. Tak získate zmenšené a menšie množstvo listov a ihličia. Bude vyzerať dobre na výstave, ale strom pôjde z kopca, ak to budete robiť príliš dlho. Po niekoľkých rokoch strom budete musieť opäť hnojiť agresívne aby sa z toho zotavil.
Zhrnutie: Robte všetky tri odporúčané postupy alebo ani jeden! Tu nemáte na výber. Vybrať si len jednu metódu a odmietnuť používať ďalšie dve sa skončí katastrofou. Tí, ktorí robia „super hnojenie“ s použitím staromódnych substrátov a slabou zálievkou zabijú svoje stromy. Tí, ktorí používajú moderné substráty a agresívne zalievanie, ale používajú systém hnojenia ako za starých časov budú mať veľmi slabé, a v konečnom dôsledku mŕtve stromy. To je všetko.
Takže otázka „Ako hnojíš svoje ihličnany?“ má odpoveď „Tak ako všetky ostatné stromy, ale musíte poznať celý príbeh.“
Viem, že tomu mnohí nebudú veriť. „Ten čo vylieči, má pravdu“, to je príslovie používané v medicíne. V pestovaní by sa dalo parafrázovať „ten čo má najzdravšie stromy z dlhodobého hľadiska“ má pravdu. Príďte sa pozrieť do mojej záhrady alebo nazrite do mojej galérie na stránke, uvidíte to na vlastné oči.
Všetko o čom tu píšem nebolo objavené alebo vymyslené mnou. Ja som sa iba učil od profesionálnych moderných záhradníkov. Oni to robia s veľkým úspechom už desaťročia. Ja som len prispôsobil moderné pestovateľské metódy pre bonsai. Iba vo svete bonsai sa to všetko zdá byť revolučné.
Walter Pall